Ani v lete nie je v slovenskej literatúre núdza o zábavu. Najnovšia kauza, ktorej podstatou je pokus o prevzatie literárneho časopisu Romboid štruktúrami spisovateľských organizácií, celkom dobre vystihuje tristné pomery v slovenskej literárnej prevádzke.
V máji sa na stránke Obce spisovateľov Slovenska objavila správa o návšteve dvoch podpredsedov Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS), Jozefa Heribana a Mariána Hatalu, u ministra kultúry Mareka Maďariča. Ich rozhovor sa týkal najmä spôsobu, akým viedol AOSS jej niekdajší predseda Ľubomír Belák, avšak venovali sa aj časopisu Romboid, ktorého vydavateľom je práve AOSS: „Okrem toho sa prihlásili k zásadnej revitalizácii časopisu Romboid, ktorý je dnes skôr platformou úzkej akademickej obce, než časopisom živo reagujúcim na aktuálny kultúrny a spoločenský pohyb.“ Skrátka, spisovateľskí funkcionári prišli k vládnemu predstaviteľovi servilne prať špinavú bielizeň a ešte popritom poohovárali „svoj vlastný“ časopis namiesto diskusie s jeho tvorcami.
To však nie je všetko, do hry o Romboid vstúpil aj Ľubomír Belák, bývalý predseda AOSS. Ten podľa slov šéfredaktora Romboidu, Radoslava Passiu, po svojom odvolaní z funkcie predsedu AOSS zrušil jeho prístupové práva na webovú stránku časopisu, previedol ju na svoj server, graficky ju prerobil a zrušil elektronický archív časopisu.
Ani to nie je všetko, svoju úlohu zohrala aj neslávne známa grantová komisia ministerstva kultúry. Tá v tomto roku udelila časopisu Romboid sumu 29 000 eur, čo je o 3 000 eur menej ako v predchádzajúcom roku a o 16 000 eur menej ako v roku 2010, keď Passia do redakcie nastúpil.
Tento tlak už Romboid nedokázal ustáť. Časopis na svojom facebookovom profile avizoval, že bude vydávať dvojčísla a Passia v rozhovore pre denník SME uviedol, že časopis povedie už len do konca roka. V reakcii na správu o Heribanovej a Hatalovej návšteve u ministra kultúry redaktorka Romboidu Ivana Taranenková založila mierne hysterickú facebookovú stránku s názvom Nechceme normalizovať Romboid, čo ihneď niekto využil a vytvoril kontrastránku Chceme normalizovať Romboid, ktorá zosmiešňuje a troluje Romboid, ako aj predstaviteľov AOSS. Skrátka, osviežujúca letná zábava.
Napriek tomu, že pomerne konzervatívna orientácia časopisu Romboid mi bola vzdialená a okrem pár recenzií ma v ňom dokázali zaujať takmer výhradne články o výtvarnom umení, praktiky spisovateľských funkcionárov, ako aj členov grantovej komisie nepochybne nemajú v civilizovaných pomeroch miesto. Zároveň to však poukazuje na nutnosť usilovať sa fungovať mimo týchto štruktúr. Potvrdzuje to skúsenosti, že prílišná závislosť od rozmanitých záujmových skupín a mocenských aparátov je pre akúkoľvek slobodnú tvorbu principiálne deštruktívna. Aj na túto skutočnosť chcelo poukázať spomínané literárne trolovanie.
A tak Romboid doplatil nielen na pochybné pozadie svojho vydavateľa (AOSS), ale vo vzťahu ku grantovým komisiám aj na svoju ústupčivosť a nevýbojnosť. Nepridal sa k razantnejším aktivitám požadujúcim radikálnu zmenu grantového systému, a ešte koncom minulého roka v diskusii o politike v umeleckých a kultúrnych časopisoch Passia nedokázal pochopiť principiálne odmietavé stanovisko voči aktuálnej podobe grantového systému. Dnes už rozumie všetkému až príliš dobre: „Všetci vedia, že fungujú grantové komisie. Komisia pre kultúrne časopisy udeľuje dotácie nekompetentne, bez ohľadu na akékoľvek kritériá. Sprvu som si myslel, že zohľadňuje nejaké zlepšenia, ale opak je pravdou, prebieha veľmi silný lobing, pričom ministerskí úradníci sa stále môžu ohradiť, že sa to deje nezávisle od nich. Je to stratégia likvidácie. To hovorím ako odborník a literárny vedec. Táto vec sa týka viacerých časopisov, má teda systémový charakter.“
Naopak, v českom literárnom prostredí si redaktori literárnych časopisov dokážu literatúru celkom príjemne užívať. Napríklad nedávno mi mailom prišla tlačová správa časopisu Psí víno, ktorá šarmantne informuje o zmene na šéfredaktorskej pozícii: „Na postu šéfredaktora Psího vína, časopisu pro současnou poezii, vystřídala Ondřeje Hanuse anglistka a překladatelka Olga Pek. Jejími zástupci se stali čerstvá laureátka Ceny Jiřího Ortena Alžběta Stančáková a bývalý šéfredaktor, kritik a překladatel Ondřej Hanus, kterému bylo totéž ocenění uděleno v roce 2014.“
Tak si teda tie ceny pekne užite, slovenská literatúra rieši stále ešte len prachy a moc.
Autor je básník a literární kritik.