Dovoľte príklad: V epizóde seriálu Simpsonovci (odvysielané v nedeľu 22.1.) sa Homer Simpson zapojil do súťaže v pretláčaní. Zaujímavé boli podmienky:
Vstupný poplatok: 50 dolárov Hlavná cena: 50 dolárov
Ak si myslíte, že takáto absurdita, slúžiaca na obveselenie divákov, je možná len v kreslenom seriáli, ste na omyle. Dosaďme si do príbehu Homera Simpsona čísla z kauzy Danubiana:
Vstupný poplatok: zlikvidovanie Danubiany - 3 900 m2 výstavnej plochy
Hlavná cena: zriadenie kunsthalle v Dome umenia - 900 m2 výstavnej plochy (čiže ani nie štvrtina „vstupného poplatku“!)
A to nie je všetko, majster absurdity Homer Simpson sa javí v porovnaní s našou skutočnosťou ako úplný amatér, sú tu totiž ešte 3 zásadné rozdiely:
1/ postavička z kresleného seriálu - Homer Simpson - dával do hry vlastných 50 dolárov, riskoval vlastné peniaze, zatiaľ čo iniciátori petície za zrušenie Danubiany považujú za samozrejmosť, že na ich hazard sa máme poskladať my všetci:
- 1 900 m2 predstavujú súčasné priestory Danubiany, do ktorých investoval G. Meulensteen od roku 2000 cca 300 miliónov Sk a ktoré chce venovať Slovensku, pričom za to nepožaduje ani jeden cent; iniciátori petície však žiadajú, aby sme tento dar odmietli...
- niektorí iniciátori petície odmietajú (opäť v mene nás všetkých, aj keď v skutočnosti hovoria skôr len za seba) aj ďalších 7 miliónov Eur, za ktoré by sa mali rozšíriť priestory Danubiany (aby bolo možné už približne o rok vystaviť Meulensteenovu zbierku svetového umenia v hodnote 12 miliónov Eur, ktorú bezplatne zapožičia na 20 rokov); žiadnu trvalú zbierku súčasného svetového umenia na Slovensku pritom nemáme a iniciátori petície neponúkajú žiadnu alternatívu , trvajú však na odmietavom postoji aj za cenu, že by peniaze definitívne rezort kultúry opustili...
2/ Homer Simpson síce riskoval 50 dolárov, ale mal záruku, že v prípade výhry dostane späť aspoň svojich 50 dolárov: v kauze Danubiana však nie je žiadna záruka, že zrušenie Danubiany by dopomohlo k zriadeniu kunsthalle, naopak:
- minister kultúry to opakovane vylúčil,
- bezprecedentný postup, keď malá časť samotných umelcov považuje zničenie jednej kultúrnej inštitúcie za legitímny spôsob, ako zriadiť inú kultúrnu inštitúciu, sa stáva pre veľkú časť kultúrnej verejnosti problémom.
3/ Aj v prípade úspechu, aj keby sa skutočne podarilo kunsthalle zrealizovať ako kompenzáciu za zlikvidovanú Danubianu (zázraky sa občas dejú), je otázka, či by cena nebola privysoká a či slovo „hazard“ nie je iba neopodstatneným prikrášlením skutočnosti:
- pri hazarde síce hráč riskuje, ak však vyhrá, získava vždy viac, ako vložil,
- čo však požadujú ako „výhru“ iniciátori petície: keďže Dom umenia už teraz slúži výtvarnému umeniu, zjednodušene povedané, zmenil by sa len názov a režim fungovania, ani 1m2 výstavnej plochy (ako kompenzácia za zrušených 3 900 m2) by však nepribudol...
Akad. mal. Pavol Kráľ, 24.1.2012