Chlieb

pavol a ján sú bratia. pekári. ľudia v bukovci majú radi ich chlieb. oni majú radi hudbu. hudbu dobrú ako chlieb.

pavol a ján sedia pri stole. vážni. včera pochovali mamičku.

pavol a ján veľkým nožom krájajú chlieb. raňajkujú. vysoko nad bukovcom. pozerajú z okna. kde sa pohne záclona, ľudia jedia ich chlieb. gramofón hrá. je to händel...?

pavol postaví na stôl fľašu vína. zodvihnú poháre. na mamičkinu pamiatku... do dna. ešte jeden.

...ktosi fučí na schodoch.

pavol a ján pozrú jeden na druhého. všetci už dnes hore boli... každý v bukovci už má dnešný chlieb...

...vchádza dievča. je udýchané. krásna tereza z hotela eden je vedľa nej zhasnutý lampáš...

dobrý deň. volám sa margit. prepáčte, že meškám. nevedela som, že bukovec je tak vysoko na severe... cestujem tri dni.

dobrý deň. ján sa spamätal prvý. bývame vysoko... sadnite si. pavol... ja som ján. sme bratia.

viem. ďakujem. môžem poprosiť vodu?

pravdaže. vodu máme výbornú. alebo víno?

vodu. ja som víno ešte nepila.

prišli ste po chlebík? máme už iba tento – na stole. ani sme sa ho nedotkli... unúvali ste sa tak vysoko.

ďakujem. margit sa obzerá. tu bývate?

tu. spávame na poschodí. pod strechou. za tamtými dverami je pekáreň. dnes sme už aj pozametali. práve čo sme sadli k raňajkám. tu vedľa...

kde budem spávať ja?

prosím?

prosím?

mária mi sľúbila samostatnú izbu. s výhľadom. kde je tá izba?

tu vedľa...

mamička vám sľúbila svoju izbu?

mária je vaša mamička?! och, bože, ja som s ňou žartovala ako s rovesníčkou!

mamička rada žartovala.

včera sme ju pochovali.

ach!! prepáčte...

pijeme na jej pamiatku. dajte si. je dobré.

pavol naleje. zodvihnú poháre.

prečo vám mamička sľúbila svoju izbu?

písala mi, že má pekný výhľad. viete, ja som z dolniakov. ale moja duša je z hôr. dalo by sa povedať, že prišla som kvôli peknému výhľadu.

tristo schodov...

schody mi nevadia. mária... vaša mamička bola úžasný človek. všetko mi presne popísala... na dlani máte jazvy. obaja. keď bol pavol malý, bác! padla mu na ruku sekera. ján si to urobil sám. skoro prišiel o prštek. všetko ste museli mať rovnaké...

odkiaľ to viete?

mária mi písala.

naša mamička vám písala?

nehovorte jej mária.

prepáčte.

bola to naša mamička.

písali sme si. tri roky. mária... vaša mamička, emőke a ja.

doboha! emőke je kto zase!?

moja sestra.

kde je?

margit sa pozrie po očku najskôr na pavla, potom na jána. položí pohár na stôl. podíde k dverám. jednou rukou sa oprie o veraje. nakloní sa do hĺbky. zavolá

emőke! emőke...!!

zdola sa nik neozýva. margit pokrčí plecami. vráti sa k stolu. sadne si. napije sa. smutno prehodí – asi oddychuje. tristo schodov som za celý svoj život nevidela. emőke si vzala takéto vysoké topánky. margit ukazuje koľko jej koža medzi palcom a ukazovákom dovolí.

pavol sa pozrie na brata. s bázňou v hlase osloví margit.

mamička vám sľúbila, že si vás vezmeme?

áno. ja sa vydám za jána. to ste vy, však?

to som ja.

ste ten mladší, však? lebo emőke je staršia. ona si vezme pavla. obráti sa k pavlovi. ste starší, však?

áno. pavol podíde ku dverám. nakukne dolu. chvíľu počúva. ticho je... zatvorí dvere.

margit protestuje. nebudeme počuť emőke...

ako vás našla?

sme sestry!

mamička.

na inzerát. nie ona, emőke. emőke číta všetky inzeráty. emőke našla aj ten váš.

ja som žiadny inzerát nikdy...

ján protestuje. na mňa nepozeraj. ani ja!

teda mamičkin. napísala jej. mária, vaša mamička jej odpísala. posielali sme aj fotografie.

fotografie?

musia tu niekde byť. bože, kde toľko trčí... a teraz sme tu.

ján odíde do mamičkinej izby.

pavol posiela margit preč.

margit nechce odísť. čaká na emőke.

ján sa vráti. v rukách drží dve fotografie. vy ste dvojičky?

áno. ale emő je staršia.

pavol vezme do ruky peceň chleba. podáva ho margit. vezmite si ho a choďte. zbohom.

nevyháňajte ma. poviem vám pravdu. nemám sestru. vašej mamičke som klamala.

prečo?

v inzeráte stálo že hľadá sestry – dvojčatá pre svojich synov – dvojčatá. tak som to skúsila.

pavol je tvrdý. budete musieť ísť, slečna.

škoda. skoro to vyšlo. keby som aspoň máriu bola stihla. je cintorín ďaleko?

na opačnom konci mesta. stodvadsať schodov. alebo kľukatou cestou...

...počkajte.

čo vymýšľaš?

máte peniaze?

neponižujte ma zbytočne, dobre?

ján sa otočí k pavlovi. je bez peňazí.

pavol a ján sa hádajú.

ján najme dievča.

ale dostanem izbu s výhľadom...

dohodnuté.

pavol si berie klobúk.

kam ideš?

nedostane sa mu opovede.

margit sa pustí do upratovania. najskôr vytrasie obrus z okna.

a fotky?

bóže! také ľahké...

pavol sa s margit nerozpráva. nerozpráva sa ani s jánom.

margit rozpráva málo.

margit je šikovná. mnoho vecí robí lepšie. starého psa novým kúskom...

pavol je zaťatý. na smrť sa zamiluje.

pavol sa chce ženiť. pýta pavla o radu.

ján varuje pavla... márne.

margit sa zamiluje do pavla. na smrť sa zamiluje.

ján varuje margit...

margit sa pýta jána, prečo sa neoženil.

nebolo treba. kým tu bola mama. potom už bolo neskoro.

a pavol?

treba sa opýtať pavla. bratia sa o takých veciach nerozprávajú.

pavol, margit a fľaša vína. zásnuby...

ján vojde...

ráno pavol žiada jána, aby sa odsťahoval. núka mu peniaze.

ján súhlasí...

...margit odíde. bez vysvetlenia.

prehľadali celý dom. niet jej.

pavol a ján sedia pri prázdnom stole. mlčia.

pekár o sebe nehovorí. rozpráva o chlebe.

pavol a ján celé hodiny rozprávajú o chlebe. na dobrý chlieb potrebuješ tri veci; dobrú múku, dobrú vodu a dobrú pec. len tu, hore, majú všetky tri. vodu z prameňa, pec v skale a múku od vidiečanov z juhovýchodného údolia za horou...

...odkedy odišla margit, nič nie je na svojom mieste.

ján vyčíta pavlovi. kvôli takej ho chcel poslať preč.

pavol vyčíta jánovi. kvôli nemu odišla.

pavol a ján rozumejú chlebu. musia piecť vysoko. musia bývať vysoko. ľudia radi vyšliapu tristo schodov.

ján položí na gramofón plaňu. je to collegium musicum...?

pavol vytiahne fľašu vína. dva poháre. naleje...

zodvihnú poháre. majú čas. robota je urobená. počúvajú hudbu. pijú...

do mesta schádzajú iba v nedeľu. do kostola. zastavia sa v hotelovej kaviarni. zahrajú šach. keď boli mladí, schádzali dolu už v sobotu večer. chodili tancovať. o dievčatá nemali núdzu. to boli časy. preberali, ochutnávali. nejednu nahryzli... mama ich hrešila, že si nevedia nájsť nevesty. ona tu naveky nebude...

bratia pijú. ak niečo robia, robia to poriadne. ján priniesol rovno dve fľaše. robota ich nebaví. chcú predať pekáreň. odísť.

ani händel im nechutí...

pavol vyberie platňu z gramofónu. zlomí ju...

ján mu ju vytrhne z ruky...

pavol a ján sa bijú.

bijú sa, až kým neostanú ležať na dlážke.

prvý sa zodvihne pavol. zlomenú platňu vyhodí oknom.

pavol a ján práve dopiekli. idú raňajkovať...

je upratané...

margit?!!!

prehľadajú celý dom. nikde nikto.

pavol chce ísť hľadať margit.

kam?

hocikam!!

ján ostáva sám. pozerá z okna. ľudia jedia ich chlieb. roztlčie okno. nadáva mestu pod nohami.

vojde margit.

kde bola?

v pekárni.

nuž, tam ju nehľadali.

margit nechce, aby sa bratia kvôli nej hádali. nechce, aby ján odišiel. nechce, aby prestali piecť chlieb. ľudia radi prejdú tristo schodov k ich pekárni.

ján ju posiela preč. dáva jej peniaze.

margit nevie bez pavla žiť.

ján sa vzdáva.

margit, pavol a ján raňajkujú.

okno je zasklené. je veselo. plánujú cestu do mesta. nie do mestečka. do mesta chodievajú raz za rok. na jeseň. kupujú si oblečenie na zimu a platne. všetko, čo od ostatnej jesene vyšlo. čo sa im nepáči, pustia dolu schodmi. takto...

ján otvorí dvere. pustí platňu dolu schodmi.

aj margit chce pustiť platňu dolu schodmi.

jednu vyberú.

margit sa smeje. nevládze dôjsť ku dverám. klesne na kolená. smeje sa a smeje.

je veselo.

pavol núti margit, aby pobozkala jána.

ján odmieta.

na uzmierenie.

ján odmieta.

pavol nalieha.

margit sa len smeje a smeje...

pavol znova nalieha.

ján súhlasí.

margit pobozká jána.

ján vstáva od stola.

kam ideš?

ján neodpovedá...

kam ideš?!!!

ján bez slova odíde.

pavol mávne rukou. obráti sa k margit...

margit je preč.

kde si?!!

nikto mu neodpovedá. margit ho nepočuje. smeje sa vo svojej izbe.

pavol podíde k jej dverám. pýta sa, či môže vojsť.

žiadna odpoveď. v izbe ostalo ticho.

pavol sa pýta ešte raz... nič. pavol vykročí.

dvere margitinej izby sa mu zaplesnú pred nosom.

margit chystá svadbu. doprostred stola kladie chlieb. k nemu nôž.

vojde ján. v obleku je smiešny. biela košeľa ho škrtí. nevie zapnúť gombík pod krkom.

margit mu pomáha.

vojde pavol. ženích. pošle margit preč.

ponúkne jánovi pekáreň, dom.

ján mlčí.

pavol ponúkne jánovi aj margit.

ján mlčí.

pavol ponúka pekáreň, dom, margit. tri razy mu to ponúka.

ján si pustí gramofón.

pavol zavolá margit.

margit je už za nevestu.

pavol povie margit, na čom sa dohodli.

margit mlčí.

ján mlčí.

pavol skočí z okna.

margit sa vrhne dopredu.

ján ju nestihne zastaviť...

margit schytí chlieb. rozbehne sa k oknu...

ján ju zastaví. vezme jej chlieb.

margit sa usmeje na jána.

ján odlomí z chleba...

...kŕmia sa a milujú. na prestretom stole. do vysilenia.

prvá vstáva margit.

ján sa na ňu pozerá.

margit vytrasie z okna obrus. prestrie ho. položí naň nôž. zodvihne chlieb. opráši ho. pobozká. vloží pod šaty. vykročí k dverám...

margita odíde.

ján vstane. prejde ku gramofónu. položí platňu.

ozve sa hudba.

ján zastane pri stole. rozopne rukávy na košeli. vezme do ruky nôž...

...kroky na schodoch.

margit. udýchaná. skočí k jánovi. kopne ho do rozkroku. vezme mu nôž.

tu budeš! ľudia prejdú tristo schodov k ich pekárni, lebo potrebujú chlieb. nikoho nezaujíma ján. ján bratovrah. ľudí zaujíma ján pekár. počúvaj hudbu a peč chlieb.

margit bez obzretia odíde. nôž vezme so sebou.

v dome nad mestom ostal len ján.

a hudba. dobrá ako chlieb.

Otištěné texty jsou redakčně krácené.