V bratislavské Galerii Francouzského institutu se na poslední výstavě před jejím uzavřením objevila graffiti. Jak naznačuje recenze, jde možná o nevyužitou příležitost.
Francúzsky inštitút v Bratislave usporiadal relatívne netradičnú výstavu – teda netradičnú na slovenské pomery. Umožnil deviatim streetartovým umelcom vyjadriť sa po svojom, a to priamo na steny Galérie Francúzskeho inštitútu, nachádzajúcej sa v centre starého mesta. Organizačne bola táto akcia zaistená pod labelom Art Attack, zastrešujúcim slovenskú streetartovú komunitu. Kedže ide o poslednú výstavu v priestoroch galérie, ktorá sa po ukončení výstavy zmení v kancelárske priestory, túto graffiti exhibíciu by mohol niekto vnímať ako goodbye party, ako keď sa človek sťahuje do nového bytu a steny toho starého ešte v rámci nostalgie poriadne pokreslí a posprejuje.
Graffiti pre graffiti?
Isteže, nápad premiestniť graffiti z ulice či železničného depa do galérie nie je vôbec nový, verejnosť mohla takýmto počinom byť pobúrená či šokovaná možno tak pred tridsiatimi rokmi. S touto myšlienkou prišiel už v 80-tych rokoch legendárny Keith Haring, ktorého motívy sa stali za tie roky vizuálne familiárnymi a jeho meno obchodnou značkou. Raketový štart kariéry z ghetta do snobskej galérie afro-amerického umelca Jean-Michela Basquiata bol dokonca v roku 1996 sfilmovaný.
Na Slovensku ide však o prvú udalosť tohto druhu, preto sa v knihe návštev našli aj rozhorčené reakcie. Odporcovia tohoto umenia, čoby daňoví poplatníci, určite výstavu odsudzujú kvôli nezákonnej činnosti a najmä faktu, že mesto investovalo takmer 266 tisíc eur (po starom 8 miliónov korún) do odstraňovania graffiti z verejných plôch a následného ošetrenia anti-graffitovým náterom. Jeden z návštevníkov v knihe len sucho poznamenal: „Keď je to pod mostom, tak je zle. Keď je to organizované v galérií, tiež je zle…“
Tento vizuálny útok na diváka jasne ukazuje, že v galérii sa nemusí vystavovať iba plátno, umelecká tvorba už je dávno za jeho okrajom, prekročila rám obrazu a odvážne sa nechala aplikovať priamo na stenu. Ako laik som však nedokázala identifikovať nejakú logickú štruktúru a navyše ani autorov jednotlivých prác. Možno vo svojich dielach nechali zakódované umelecké podpisy, nuž ale tie snáď vedia dešifrovať iba oni sami, prípadne úzka graffiti komunita.
Koncept výstavy sa snaží predstaviť graffiti ako organizmus, nezávisle rastúci na verejných priestranstvách, reprezentovať rôzne štýly a vývoj od základnej formy (tagu), cez obľúbené bublinkovanie, 3D štýl až po intermediálne presahy, veľmi zaujímavú a elegantnú streetartovú kaligrafiu či typografiu. Avšak, mala som pocit, že je to graffiti pre graffiti. To čiastočne potvrdili aj slová kurátora výstavy Mira Gajdoša z Art Attacku, ktorý sa vyjadril, že „hlavným zmyslom výstavy nebolo vytvorenie niečoho, ale samotná realizácia“. Čiže by sa to dalo vnímať aj ako istá forma performance deviatich umelcov, ktorej výstupom je výstavná expozícia, navyše v tak vychytenom priestore, akým je práve Galéria Francúzskeho inštitútu.
Chýbajúci graffiti dialóg
L’Attaque de l’Art sa snaží prezentovať „hodnotnú tvorbu talentovaných umelcov“, ako sa dozvedáme zo strohého kusu papiera nalepeného na dverách. Výstava sa pokúša obhájiť graffiti a nerozdeľovať ho na legálne a nelegálne, ale hodnotiť ako kvalitné a nekvalitné. Tento pokus akceptujem. Snaha o obhájenie graffiti však nepôjde bez intenzívnejšej diskusie. Graffiti komunita funguje, ale len vo svojej vnútornej štruktúre, smerom von je to už problematickejšie, nie je záujem o akýkoľvek dialóg. Možno by nebolo na zahodenie usporiadať v rámci tejto výstavy už spomínanú diskusiu, workshop či premietanie dokumentov, skrátka vytvoriť priestor pre dialóg.
Ak by som to mala stručne zhrnúť, konceptu a štruktúre som nerozumela, takže som chcela nájsť záchytný bod aspoň vo vizuálnej stránke, ale ani z tohto pohľadu ma až tak uvedené práce nazaujali. Čakala som od prvej graffiti výstavy v slovenských vodách viacej umeleckej rebélie alebo odvážnejšie, zaujímavejšie, strhujúcejšie motívy. Nepodarilo sa. Takže, milý Arial, Bosh, Cose, Garnard, Táňa, Tove, Trio, Ulmo, Verm a Miro, mňa ste nepresvedčili o tom, aby som túto obhajobu prijala.
Autorka je studentka teorie interaktivních médií na FF MU v Brně.
L’Attaque de l’Art. Galéria Francúzskeho inštitútu (Sedlárska 7, Bratislava), 11. 2. – 15. 4. 2010.