Nová poezie básníka Petra Šuleje v sobě mísí úryvky mýtů, horečnaté každodennosti a zlomky příběhů; „toto sú nódy, príbehy do príbehov vnorené“.
na uzol jazyka zaviazaný.
ján ondruš: uzol (1)
i.
kniha tých
1.
ii. 4 / nódy
toto sú nódy
príbehy do príbehov vnorené
výseky konponovaných realít
nódy spoza každej pavézy
strapce farebných látok vo vetre
v krajine kde sa nedarí prepojeniam
(harsányiho myšlienky nech sú sväté)
v neviditeľnej krajine kde aj velikáni miznú
zamkovský s manželkou ľudmilou postavili chatu / 2 1475 m n. m.
malo pramálo informácií o systéme
vec neviditeľná len pomenovaná
(trieslovinky mandľovinky kyselinky) / ii. 4
(ambróz stratil hestingský meč na kúpalisku petynka
toľko plaču toľko žiaľu
povedal som mu že bol čarovný a zmizol)
raz sa (teda) musí zjaviť /
(usmial sa)
/ v štyridsiatom štvrtom prešlo takmer tisícročie
keď pristáli tam odkiaľ vyplávali
v plnej sile zas raz a opäť
počas najdlhšieho dňa histórie
ach vytiahli caledfwlch z kmeňa osudu
vytrvalým bombardovaním zobudili rolla
guillaume na montgomery
času a času na legendu
západu
tak sme sa na jeho okraji sformovali
na štatistický priemer vykvášaním
ako supernova raz
vytryskneme / iii. 2
2.
(stavby chrámov)
1 / na pleciach atlasov kamene stavebné
trámy do výšky tesári
v malej studenej môj dom môj hrad
z ľavej strany nepriazeň zo západu veštba zlá
z východu sprava nádeji jas ílias, spev II., verš 353
čelom k štítom postavený
ako grék očakával
satana bola to satana
na prsiach pri krku dusila škrtila
vyhnanci štvanci
najprv bernard z aosty
v štiavnici so svätým júdom
barbora sa prizerala
osameli hory vysoké
štiavnické ho chytili
v osude neostal samučičký sám
4.
(l, les)
dekrét baníctvom a hutníctvom zdevastovaných hvozdov
(zverných no bez nimródov kasín lordov)
pre nás ujal sa rekonštruovať s komplexnosťou vlastnou
[hlas: vysadil vlastný svet]
a dnes ani len rozoviatí sa nedotknú
kukučky v hniezde ukryté…
revúce márne si kričte keladón prítok alfeia
štebotačky rapotačky
predsa vyleteli
leviti
[hlas: vtáctvo nebeské]
et hic sunt:
(na miestach pochýb pramenity
vyvieračky neriešiteľností)
stratení možno už svoloč nič si nevážili
ignorovali výdobytky monasteriológie
len sa tak nevidomo nad troskami
motkali – lobzovali
vchod do lesa hľadajú nenájdu
bez transcendencie
lokáli
[hlas: strašiaci v poli]
malé veľké mestá v malej veľkej krajine
ach sprostáci zadubení volal sa zwentibold
(a ten pred ním samuel)
takí malí maličký
malulinkí
loliti
[hlas: máčne máčky]
neutíchajúci záujem chýba tejto pôde
a ani mulčovanie už nepomôže
všade všade sa derú
na svetlo božie
laputi
[hlas: burinu vytrhať]
prosím vás verte mi som naozaj dobrý analytik
ani nie tak zrkadlo ako skôr kaleidoskop
ii.
kniha nás
1.
kde bolo tam bolo
no ale vtedy vtedy keď
gotici prišli na námestia
ešte nikde nikoho
množiny nádejí / strety očakávaní sa rýchlo zmenili na
(n)ostalgie
ľahkovážne sme prepásli náš gründerzeit čučurúkajúc…
nicht wahr?
obkladačky síce zakrývajú stavbu ale ešte si pamätáme
ako betón liali
koľko? dva – tri? možno päť rokov trvala naša renesancia
erbové listiny začali miznúť akonáhle nám prekryli oči
zamatom
zakvitol titulkový strom
egendy zmĺkli
(armáles požičala teta začiatkom päťdesiatych niekomu
do pešti
už ho nikto nikdy nevidel vydával sa za historika a možno
aj bol
treba vraj ísť do viedenských archívov záznam hľadať
a pred alebo po moháči? nuž a či ja viem! a či ja nemám iné
starosti
chorváti boli to chorváti! nie vôbec netuším či mali kravaty)
ej hľa ich baroká slávne
vo vilových štvrtiach na zaplakanie
tátoši rýchli smelí v koniarniach ustajnení
z odrobiniek postavené nakŕmené
avšak za oknami stále ten istý smútok
pri odkaliskách rozvalení
záhaľka / nerobstav
aj to stačí
veď my sme aj tak v art decu narodení
ruky v mufe spojené
piloti lietajúcich kobercov
dnes sa zžívame s nábytkom
letové plány v ich vzoroch zauzlené
ešte raz sa tak vydať…
(správy: náš klanový systém ostáva stále nezmenený)
spoznajte ma! pozorujte! viďte!
v zemi bez tradícií
uvidíte ako ich vytvorí
umelec
peter
evangelista
4.
výučba v teréne
(mesto)
i. 1 / regeneračný záhryz signalizoval čas premien
nedostatočný pre fľašovú zrelosť as’
na podnebí cítime už len banátovú kultúru
k nej sme sa nakoniec dopracovali
(nad bánskou bystřicí je noc
hoci európa jasne svieti)
nech sa deje čo sa deje plesy v bužni
(nakoniec dobre že s carobertom pri rozhanovciach)
hornád väčšinou aj tak lenivo tečie
člnky s kišasoňkami nadobro zmizli
s privátnym zlatým pokladom
a ani noci v tomto meste dunajskom
(ó kde len výzy tvoje všetky sú) huso huso
už nepatria nám danajcom veď / len občas čo tu kde tu ukradomky
pozorujeme zosta(r)nuvších anjelov
meče bezpečne zasunuté do pošiev
krásnych ozdobných
v čínskom bistre ružencoví rytieri po nedeľnej kázni
do očí do úst sladko kyslé mladé biblie
mohla si byť gyöngyhajú lány
ach nedbajka… dopletená slivková halúzka
dolu vodným tokom
schelinger
k budapešti
aj stovežatá / k nejednému
smíchov karlín libeň…
libuša nič také nevidela
vyšehrad st. město nové…
odídencov & prišelcov
střešovice strašnice vysočany vršovice…
/ matka / prirástla
žižkov braník nusle…
/ miest
[vedieť čo všetko si ešte môžeš dovoliť o tom je mesto
i poézia
(ten kto otvoril prvý krídlo a nebol to ladič by vedel
rozprávať)]
potom mnohí v krajinách nibelungov zblúdili…
nakoniec kam nedovidelo ani oko brendana kormidelníka
miest štvrtí parkov ulíc domov záhrad… a príbehov
thurzo-fuggerových stavieb diamantový vzor
pritiahne umelca neomylne
navždy navždy
späť domov
domov
do/ i. 1
iii.
kniha tamtých
2.
i. 1 / výstup::: zastávka:: mezzorópa: systém preboreníšť
fuori le mura
tu sme sa ocitli s dušou stalkera
prestíž spolu s ruženkou spí
zastavený perifrastický čas
(nebude nás čakať helvetizácia ani bruselizácia)
do zóny tajne ukradomky //
kaplnka
prestali sme veriť vlastnej krajine a teda aj svetu
(semeno na hodvábne chrbáty kokôt)
rôznymi okľukami sa blížime k cieľu
netušiac ani z bla o systéme
(ach nevedko premilý zmenili sa nám /
štáty na komposesoráty / majitelia
ako vždy neznámi
nóny zaplatené)
// my sme predsa od vekov vstupovali do lesov zbierali
a pozorovali
ak sú plátky listov ihličia plávajúce priestorom prejavom
architekta
naos je dnes už prázdny faxy zabudnuté pásky zmazané
odvtedy pokiaľ siaha moja vinylová pamäť
s ohánkou jedinou zbraňou
som bol hraničiar
strážim svet
paral.lel
poznámky:
lomky (/) na koncoch a začiatkoch veršov (strof) slúžia ako smerníky, poukazujú na skok, alebo na miesta v básniach, kde sa verše (strofy) prekrývajú, alebo kde na seba môžu nadväzovať. zdvojené lomky (//), respektíve ich násobky (napr. ///), slúžia len a len ako smerníky v lineárnej postupnosti.
poznámka k interpretácii: pri lomkovom veršovom systéme je nutné vybrať si jednu z významových rovín, respektíve rozpísať recitáciu pre viac hlasov.
(1) ján ondruš: posunok s kvetom. slovenský spisovateľ, bratislava 1968, s. 63
Peter Šulej (nar. 1967 v Banské Bystrici) vydal dvě básnické trilogie: Porno (1994), Kult (1996) a Pop (1998), a Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008) – tzv. Modrou trilogii. Je spoluautorem projektu Generator X: Hmlovina (1999) a autorem dvou sbírek scifi povídek: Misia (1995) a Elektronik Café (2001). V roce 2003 mu v katovickém nakladatelství Ars Cameralis vyšel výbor z poezie pod názvem Wierzse. Je spoluautorem dvou tanečních představení: Love In Bilingual Motion (námět, texty, 2004) a Anjel 2 (koncept, texty, 2008). V roce 2009 mu vyšel román História. Je také autorem tří rozhlasových her. Jeho poezie byla přeložena do většiny evropských jazyků a zazněla na mnohých mezinárodních fórech. Je zakladatelem vydavatelství Drewo a srd, šéfredaktorem kulturního čtvrtletníku o současném umění Vlna a dramaturg festivalu poezie Ars Poetica. Žije v Bratislavě.