Biotop experimentálnej hudby v New Yorku má dlhú históriu a je pomerne mnohovrstevnatý. Pred takými dvadsiatimi rokmi bolo všetko jednoduchšie: dalo sa rozlišovať medzi akademickým uptownom a avantgardou výrazných osobností, väčšinou dvojjediných autorov aj performerov v štvrtiach pod 14. ulicou. No dnes? Nielen, že hudba „zbabylónštila“ do množstva jazykov, miešajúcich rôzne žánrové dialekty, ale aj pôdorys newyorskej scény sa značne pomenil. Skôr sa dá preto hovoriť o progresívnom Brooklyne a čoraz gentrifikovanejšom Manhattane, hoci ani to neplatí úplne.
Aj teraz sú samozrejme energetickými „čakrami“ hudobnej infraštruktúry miesta, kde sa môžu otvorení poslucháči pravidelne vystavovať čerstvým zvukom. Hranice medzi súčasnou klasikou, free jazzom, improvizáciou, noisom, sound artom či alternatívnym rockom prestávajú byť problémovou témou v programe viacerých priestorov, pre ktoré je skôr podstatné novátorské zameranie. Všetky z nich poháňajú neziskové organizácie, založené priamo umelcami. V rozpore s rozšíreným mýtom o krajine tvrdej komercie, tvorivé ohniská sa nemusia spoliehať len na prispievajúcich členov, súkromných donorov a sponzorov či vstupné. Bežná je totiž aj podpora od mesta, štvrte alebo od štátu.
Za prvým neformálnym dejiskom experimentálnej hudby stojí údajne Yoko Ono, ktorá sa v roku 1960 nechala minimalistom La Monte Youngom presvedčiť, aby svoj loft premenila na vyhľadávané miesto excentrických večierkov. Mnoho hudobníkov vrátane Johna Cagea, Terry Rileyho či Phila Glassa vtedy obývalo lacné haly a tak vďaka nedostatku iných miest pol tucta domácností v Soho, Lower East Side a East Village vošlo do dejín. Model loftových koncertov našťastie neskôr nezanikol a nastupujúca generácia usídlená v konvertovaných brooklynských fabrikách pokračuje ďalej v usporadúvaní domácich matiné podľa vlastného vkusu. Zrejme poslednou z koncertných obývačiek na dolnom Manhattane je Experimental Intermedia, sídlo rovnomennej organizácie a labelu. Domácky charakter tohto „sociálneho a kultúrneho uzla“ má svoje dôvody: už vyše štyridsať rokov v ňom žije skladateľ a filmár Phill Niblock. Ten je stále ústrednou postavou experimentujúcej komunity a dvakrát ročne tu usporadúva sériu performancií pre zasvätené publikum.
Na Manhattane funguje dodnes aj legendárna The Kitchen, teraz už „seriózne“ centrum pre video, hudbu, tanec a performance, ktoré roku 1971 založili Woody a Steina Vasulkovci a sústredili tam celú vtedajšiu off-scénu. Rozhodnutie odkúpiť industriálnu budovu v Chelsea ešte pred nárastom cien realít sa ukázalo ako prezieravé a dnes preto môže patriť „Kuchyňa“ stále k oporným bodom súčasnej hudby v meniacom sa prostredí mesta. Oproti tomu obľúbený avantgardný klub Tonic na Lower East Side, ktorý patril k dôležitým komunitným mítingpointom, musel pred časom ustúpiť luxusnej výstavbe. Vzniknutú medzeru sa čiastočne podarilo zaplniť priestoru The Stone, za ktorým stojí kľúčová postava scény – saxofonista John Zorn. Minisála so zhruba päťdesiatimi stoličkami na prízemí obytného domu hostí denne dva koncerty, kurátorované každý mesiac inými hudobníkmi, no už to nie je klub – neponúka drinky ani možnosť spoločenského vyžitia.
Bol to tiež Zorn, kto v triu s hudobnými celebritami Laurie Anderson a Lou Reedom minulú jeseň otváral staronovú sálu Roulette, venovanú výhradne súčasnej hudbe. Z familiárneho prostredia galérie v Soho sa totiž presťahovala do bývalého divadla YMCA v Brooklyne. Starosta mestskej časti bol presunom zjavne nadšený a neváhal venovať na rekonštrukciu pol milióna dolárov z mestskej kasy.
Neďaleko, tiež v centre Brooklynu je usadený aj ISSUE Project Room, ktorý sa práve nasťahoval do vynovenej mramorovej haly na prízemí dobovej výškovej budovy. V jeho pikantnom programe majú miesto freejazzový tatko Cecil Taylor, metaloví Liturgy, elektroakustickí improvizátori, ale aj viackanálové zvukové predstavenia a rezidencie pre mladých hudobníkov.
Aj keď je umelecký profil týchto miest nekompromisne súčasný, za väčšou „šťavou“ a uvoľnenou atmosférou sa možno oplatí vybrať skôr do brooklynských klubov, ktoré popri indie kapelách uvádzajú aj začínajúcich, neopozeraných muzikantov. Dejiny sa tak v niečom opakujú a podniky podivných názvov ako Zebulon, Secret Project Robot, Shea Stadium či Death By Audio, okupujúce prerobené garáže a dielne, zabezpečujú newyorskej scéne vítané undergroundové podhubie.
Autor je hudebník, dramaturg a šéfredaktor časopisu 3/4 revue.