Prevažne ticho

///

ráno sa driape pomedzi domy

prevažne ticho

 

v diaľke štrnganie prázdnych fliaš v igelitke

trilkujúce dvere autobusu

 

na našom paneláku slnko zasvieti

iba do niektorých okien

 

 

///

žena v náprotivnom okne si češe vlasy

 

nakláňa hlavu v smere ťahov hrebeňa

 

tie ktoré jej zostanú v ruke

vyhadzuje na ulicu

 

medzi okenicami nášho balkóna

je uväznená mucha

 

 

///

zvädnutý klinček sa nahrbil vo váze

 

na stole sa vytvoril vlhký odtlačok po pohári

 

keď prižmúrim oči

na riasach sa lesknú farby

ako na mlákach dole pod sídliskom

 

olejové škvrny na nich vyzerajú

ako rozpustené motýle

 

chalani tam chodia zabíjať žaby

 

 

///

v podpazuší gauča

odrobinky po keksoch a tabaku

 

šmátraním očakávam niečo

čo sa zadrie pod nechty

 

na stole stoja hrnčeky čaju

a marhuľový koláč

 

neviem či som doma

alebo hosť

 

 

///

vo vrecku žmolíš použité lístky z autobusu

jeden práve prechádza okolo

 

tváriš sa

že kvôli nemu si nepočul

čo som povedala

 

v našom dohľade nie je nič

na čo by sa dalo zadívať

aby sme nemuseli hovoriť ďalej

 

 

///

chladnička sa strasie

ako po poháriku pálenky

 

parkety vŕzgajú pod

tvojím ťažkým krokom

 

keď zaspíš na gauči

zabúdam ťa prikryť

 

 

///

a potom utíchnu

všetky deti psy riady

 

iba z chodby dolieha syčanie naplňujúceho

sa splachovača

 

spoza zatiahnutých roliet prekmitávajú

obrazovky televízorov

 

všetci pozerajú rovnaký program

 

keď otcovia prichádzajú v noci domov

snažíme sa nepočuť

 

ako nedokážu trafiť kľúč do zámku

 

 

///

v tom okamihu keď do seba narážajú dosky

našich akoby kontinentov

prichádza pocit že by po tom

malo zostať pohorie

 

vyvrieť veľhory ako vred zo zeme

 

vtedy keď sa jazýčky našich kompasov

trepocú ako bielizeň na šnúre

 

ako škrečok ktorého sme zabudli

v akváriu na slnku

 

 

///

z vody vytŕčajú kačky a vŕby

 

interiér botela ako z filmu

ktorý sme si ešte nepozreli

 

než odídeme necháme sa lístkom mhd

previezť na druhý breh rieky

 

ukazuješ v ktorom dome by si chcel bývať

 

nikdy neviem ktorý vlastne myslíš

 

 

///

hladina sa hýbe

pod tlakom lenivých plaveckých pohybov

 

vraciaš sa z vody

bezbranný vo vlastnej takmer nahote

 

obchádzaš deku

aby si na nej nezanechal mokrú šľapaj

 

keď sa posadíš

nakláňam hlavu tak

 

aby som zatienila slnko

ktoré ti svieti do očí

keď na mňa pozeráš

 

 

///

od oceánu fúka

južný vietor

 

všetky stoličky reštaurácie

otočené tak

aby mali všetci hostia výhľad na more

 

aby sme mohli pozerať až za samý okraj

kontinentu

ktorý nás celý rok obklopuje

 

 

///

cez sklo kuchynskej lampy

presvitá nános mŕtveho hmyzu

 

nevnímané pohrebisko nad našimi hlavami

 

na večeru máme zase špagety

 

 

///

dýchaš vedľa mňa na posteli

prerývane a nepravidelne

 

zahrievaš sa

raz na menšiu

raz na väčšiu teplotu

 

niečo ťa v spánku naháňa

chcela by som to dobehnúť a poraziť

 

nedokážem odohnať ani muchu

ktorá ti lezie po tvári

 

 

///

ideme ako na vode

v ľahkom pohojdávaní sprava doľava

 

v zadnej časti vozňa

sedí bezdomovec

 

pod sedadlom schovaný

celý svoj život

v igelitkách billa

 

nikto si vedľa neho nesadne

 

akoby si to prázdne miesto vedľa seba

nosil všade so sebou

 

 

///

v chabej prítomnosti spočívania

slová a pohyby v miestnosti

dopadajú bez povšimnutia

 

som ako televízia

na ktorú pozeráš

 

ale popri tom si vyškrabuješ špinu

spoza nechtov

 

 

///

spolu

ako v saune

 

nahí sa ponoriť do tepla

vydržať po znesiteľnosť pálenia

 

ešte o trochu viac

 

a odísť preč

 

 

///

slnko vráža do kolien cestujúcich

čalúnenie sedačiek štípe do stehien

 

z reproduktora sa ozýva

 

zastávka na znamenie

 

nikto nedal žiadne znamenie

 

 

///

nasledujeme pomalými krokmi

opatrnými našliapnutiami sa snažíme

aby nás to celé udržalo

 

že sme na tenkom ľade

nás upozorní

 

až jeho praskanie

 

 

///

guľaté okná na domoch

vyzerajú ako kajuty na parníkoch

 

čosi volá po tom

dostať ich kam patria

 

zväčšovanie hmoty zasiahnutej teplom

rozširovanie hraníc mesta

 

– len pomalá skrytá túžba

priblížiť sa k moru

 

 

///

niekde uniká strach ako plyn zo sporáka

 

chronické priotrávenie

 

zabúdam že kohútik sa dá

zatvoriť

 

stále na to zabúdam

 

ako na šál alebo na dáždnik v kaviarni

 

 

///

snažím sa ju predstaviť mladú

málokedy usmiatu a vážnu

 

ako na fotke z dvora ich domu

 

zaslúžila by si aby sa za ňou na fotke

týčila eiffelovka alebo alpy

 

 

///

úplne nakoniec niečo pukne

niečo medzi prasknutím ohňa

a otvorením viečka

 

strhneš sa ako zviera

zakaždým sa strhneš ako zviera

 

 

///

mesto sa topí v opare inverzie

ľudia sa predierajú vatou hmly

 

ani dvadsiata lastovička

nepresvedčí o jari

 

 

///

do omietky vráža nočná mora

na stenu vrhá nervózny odraz

 

myslí si že tieň je ďalším motýľom

 

naráža však len sama na seba

 

 

///

v byte s vôňou mokrého psa

na stôl na ktorom som sa učila písať

 

vykladá nákup z tašky

 

s rukou na hrudi

vydá zo seba povzdych

 

v ktorom škrípe príbeh celého dvadsiateho

storočia

ako piesok v kolesách

 

 

///

večer priškrcuje

každodenný tikot chodidiel

 

svaly kŕčovito kmitajú

 

akoby chceli niečo dobehnúť

akoby na niečo už bolo neskoro

 

 

///

všetky obrazy na stenách

sú mimo línie a nakrivo

 

vešala ich sama

 

nebol tu nikto

kto by hovoril

 

trochu doľava

viac do stredu

máličko nižšie

 

 

///

nestratiť sa

prestupovať

celé to prestúpiť

 

obava aby človek nedopadol ako pani

ktorá sedí sama vo vagóne vlaku

 

lebo jej nemal kto povedať

že je výluka

 

aby nedopadol ako pluto

ktoré vyškrtli zo zoznamu planét

 

 

///

schádzame kopcom domov

vidíme zastávku

na ktorej sa prepadla žena do zeme

 

v tejto časti ulice

nie je jasné kto a čo má prednosť

 

naše životy sa náhle zdajú v poriadku

keď nám nad hlavami prelieta vrtuľník

 

mieriaci do svatej anny

 

 

///

píšem odkaz

na zasneženú strechu tvojho auta

 

kým doň ráno nastúpiš

nápis sa roztopí