Režim lži a režim pravdy?

Radostná správa o dezinformačnej scéne

Jak je možné, že i třicet let po změně režimu část společnosti stále spoléhá na klevety a upřednostňuje je před oficiálními zprávami? Proč se politici a strany stávají zdrojem a šiřitelem dezinformací, které si osvojili jako politický jazyk?

Prekvapenie z dezinformačnej scény, ktoré zažívame, je dané našimi očakávaniami. Zmena režimu mala byť aj informačným posunom z režimu lži do režimu pravdy. Havlovský filozofický jazyk nás presviedčal, že totalita je režim nepravdy.

Ikonický je príklad normalizačného predavača, ktorý vyzdobí výklad obchodu propagandistickými heslami, aj keď sa vôbec nezamýšľa nad ich obsahom. Táto anekdota ilustruje predpoklad, že v reálnom socializme boli občania nútení podieľať sa na klamstve aj drobnými úkonmi. Aj keď tomuto folklóru nevenovali žiadnu pozornosť, stal sa niečím, čo ľudia robia, ako trebárs jedenie ryby so šalátom na Vianoce.

Odstránenie totality tak malo znamenať prepnutie do režimu pravdy, kde takéto vyprázdnené gestá nebudú potrebné. A keďže činnosti a slová budú naplnené skutočným obsahom, pravda bude akousi reklamou na seba samu. Nebude potrebovať, aby ju ľudia udržiavali pri živote rituálmi.

Dnes, keď sa boríme s otázkou, čo robiť s dezinformáciami, vidíme, že …

Tento článek si přečtou pouze předplatitelé


Předplaťte si Ádvojku

Přihlášení

Kupte si toto číslo elektronicky