V čase písania tohto stĺpčeka slovenská vláda oznámila sviatočný typ lockdownu, ktorý napríklad stojí na skutočnosti, že s negatívnym testom nebude problém chodiť na lyžovačky. Ešte pred pár týždňami sa riešilo, že stredisko na strednom Slovensku, ktoré patrí predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, bolo veselo otvorené, a to v čase, keď v spoločnosti pretrváva frustrácia a čoraz viac ľudí nemá finančné prostriedky na pokrytie svojich základných potrieb. Ukazuje sa lyžovačka ako priorita premiéra krajiny v čase postupujúcej sociálnej, ekonomickej i klimatickej krízy? To, čím Slovensko vyniká, je totiž miera výstavby obrovských turistických stredísk naprieč krajinou. Lesy boli počas vlády Roberta Fica zlatým prasaťom a výstavba v Nízkych Tatrách presiahla všetku únosnú mieru. Hromadili sa letecké zábery porovnávajúce stav zalesnenia v priebehu len pár rokov.
Veľkokapitál s požehnaním vlády zdecimoval ekosystémy predovšetkým v okolí Demänovskej doliny, čo viedlo k založeniu lokálnej iniciatívy Pre Dolinu. Tá reaguje na dlhoročné aktivity developerov, ktoré viedli k premene charakteru celého ekosystému. Keď niekto na Slovensku komentuje aktivity environmentálnych a ekologických iniciatív či organizácií, okrem nevyžiadanej rady, nech „tí aktivisti radšej zbierajú odpadky“, vždy zaznie i odporúčanie, aby chránili slovenské lesy. Iniciatíva Pre Dolinu prostredníctvom petície získala širokú podporu a zdá sa, že jej aktivity tu nekončia. Volajú po potrebe zastavenia devastácie tejto vzácnej doliny. Betónové mestá vyrastajú ako huby po daždi a sú len ďaleko od udržateľnej formy turizmu.
Toto leto som trávila práve tam. Počúvala som príbehy miestnych, akí sú smutní z dôsledkov, ktoré má masový rozmach turistického priemyslu najmä na komunitu v okolitých dedinách. Susedstvo nefunguje ako kedysi – alebo ako by malo. Zdedené domy sa prerábajú na luxusné penzióny, v uličkách či dvoroch vidíte parkovať veľké SUV-čka. Prišlo mi absurdné, že v týchto dedinkách aj počas pandémie dokázala niekoľkokrát do dňa skolabovať doprava. To, čím je Demänovská dolina známa, je spletitý unikátny jaskynný systém, ktorý pod všetkými toboganmi, bobovými dráhami a strediskami stále žije svojím životom. Demänovská ľadová jaskyňa sa tento rok stala akýmsi symbolom klimatickej krízy na Slovensku. Jej hodnota je pre ňu samu v jazyku peňazí nevyčísliteľná. A teraz sa v nej topí ľad, a tým je ohrozený zdroj vody v celom regióne. Len pred pár dňami sa minister hospodárstva Richard Sulík z neoliberálnej strany Sloboda a Solidarita vyjadril, že „ľadovce nech sa kľudne topia, veď zamrznú nabudúce“.
Nemecký Dannerdorfský les bránili aktivistky a aktivisti pred výstavbou nepotrebnej diaľnice a vysídlením políciou celých 69 dní. Roky predtým v Hambašskom lese aktivisti a aktivistky v korunách stromov bránili jeho úplné vyklčovanie na úkor rozšírenia povrchovej uhoľnej bane. To, čo spája nemecké lesy s tými našimi, je presne naratív, ktorý zosobňuje aj Richard Sulík. Zisk niekoľkých na úkor všetkých. Demänovská dolina sa tak môže stať symbolickým bojiskom s veľkokapitálom v čase ekonomickej i klimatickej krízy. Napokon, už sa tak deje.