Otvoriť sa novej skúsenosti

Prvá próza Kataríny Kucbelovej

Po několika úspěšných básnických sbírkách vydala Katarína Kucbelová nevelkou prózu s názvem Čepiec. Zúročila v ní poznatky z cest na Horehroní, kde se chtěla naučit šít tradiční pokrývku hlavy. Do etnografické reportáže se ale prolamují širší souvislosti osobního i veřejného života.

Nie je veľa autorov, ktorí by sa po opakovane priaznivom prijatí vlastných básnických kníh rozhodli vystúpiť z komfortnej zóny a pokúsili sa rozvíriť stojaté vody slovenskej prózy. Jeden taký pokus sa na Slovensku nedávno prihodil a pri pohľade na vývin v posledných dvadsiatich rokoch by nás nemalo prekvapiť, že hladinu i tentoraz čerí autorka. Po štyroch knihách poézie (ostatná Vie, čo urobí vyšla v roku 2013) vydala Katarína Kucbelová (nar. 1979) na konci roku 2019 svoju prvú prózu s názvom Čepiec. Okamžite sa jej dostalo intenzívnej pozornosti čitateľov s viacerými priaznivými kritickými ohlasmi a rezonovala až natoľko, že sa v už tradičnej koncoročnej ankete jedného z celoštátnych denníkov umiestnila na prvej priečke. Echo tohto prijatia už tlmene zaznelo aj v českom prostredí: v ankete Lidových novin Kniha roku 2019 sa v sympaticky podvratnej odpovedi jedného z českých respondentov objavil nielen Čepiec, ale aj ďalšie dve knihy slovenských prozaičiek.

 

Ručná práca

Kucbelovú …

Tento článek si přečtou pouze předplatitelé


Předplaťte si Ádvojku

Přihlášení

Kupte si toto číslo elektronicky