„Domácnost nevzkvétá,“ konstatuje vypravěčka, která se snaží dostát své roli matky, manželky a hospodyně. Každodennost slovenského venkova příliš podnětů nenabízí a stavba nového domu pro mladou rodinu se povážlivě zvrtne. Otiskujeme vítězný text literární soutěže Poviedka 2021.
Miešačka hrkoce, niektorí kopú, iní tancujú s fúrikmi popri plote, smelá stavba im pod rukami veselo buble a kypí. Starý tranzistor púšťa kúpaliskové hity, muži bez tričiek sa potia pod spomienkami na mladé letá. Nealkoholické pivo sa predčasne rosí na parapete, netrpezlivo čaká na svoju chvíľu, zatiaľ ešte pijú uvítaciu kávu. Prvý deň prístavby si nemohol nechať ujsť ani hrdý projektant. Nezbedný vetrík rozfúkava papiere, ale to nič, všeobecné vzrušenie ukryje aj túto neplechu. S mojím mužom sa k sebe skláňajú, hlavy vedľa seba v dôležitých písomnostiach, o chvíľu už pohľady smerujú k rohom, výkopom, kvádrom, nebesám. Ruky sa rozpínajú, priestor krotne, mužský duch vzlieta a skúša nemožné, výron intelektu a odhodlania. Susedia, starí rodáci, sa pristavujú pri bráne, zvedavo nakukujú, tešia sa z hluku a z príchodu mladých perspektívnych rodín do obce všeobecne.
„Hej, už začali,“ precedím pomedzi zuby do telefónu. Odsávač pár mi nad hlavou hučí ako tornádo a počujem …
