Mediální prostor a jeho fungování se v posledních letech značně proměnily a spolu s tím i podoba informačních válek. S dosavadní teorií už si nevystačíme. Podle filosofa Slavoje Žižeka ale můžeme skrytou ideologičnost mainstreamových i alternativních médií rozpoznat na základě analýzy jazyka, který používají.
V osemdesiatych rokoch prišla na Washingtonskú univerzitu v Seattli návšteva sovietskych novinárov. Počas nej „americkí profesori žurnalistiky podľa všetkého do očí vyčítali sovietskym novinárom, že sú neprofesionálni a neobjektívni, dokonca že sú bábkami komunistickej strany a štátu. Sovietski novinári, ktorí pracovali v popredných médiách ako Pravda, Tass a Izvestija, sa tejto kritike bránili. Vysvetľovali, že sú nezávislými, profesionálnymi novinármi. To, že snáď ich hodnoty a spravodajský úsudok splývajú s potrebami strany a štátu, je jednoducho zhoda medzi zodpovednými a vzdelanými dušami. Žiadny agent KGB im pri práci nedrží pri hlave AK-47. Neobťažujú ich žiadni štátni cenzori. Nikto im nehovorí, čo majú písať. Sú úplne rovnako slobodní ako americkí novinári, možno i viac, pretože im nedýchajú na krk žiadni ziskuchtiví majitelia alebo investori.“ Odborník na politickú ekonómiu médií Robert W. McChesney spomína túto príhodu na ilustráciu spôsobov, akými …
