Hudební tvorbu Tomáše Billika nelze snadno zaškatulkovat. Balancováním na hraně humorného a vážného, kýčovitého a uměleckého oslovuje nezvykle široké spektrum posluchačů. Svou Potulnou galérií bojuje proti dezinformacím v nejchudších regionech Slovenska. Jaký má punkový hudebník názor na politickou situaci ve své zemi?
Momentálne máte tri hudobné projekty – Marhule, Matej Tále, Noeho kanoe – a vo všetkých ste autorom hudby aj textov. Prednedávnom ukončila pôsobenie vaša kapela Kýbel mačiek. Prečo sa neprezentujete pod jedným menom?
Kýbel mačiek bol projekt, pri ktorom som sa naučil viesť hudobné teleso. Už dávno však vypršal jeho dátum spotreby. Každý muzikant by mal sledovať tento fenomén na zadnej strane obalu svojho hudobného projektu. Predsa len, ľahko sa môže stať, že konzumujete niečo, čo je dávno po záruke. Na troskách kapely vznikli Marhule, ktoré sú odpadkovým košom pre zamietnuté nápady. Pomerne rýchlo sa však ukázalo, že reziduálne smeti z dna dien odpadkového koša môžu byť životaschopnejšie ako materský organizmus. Žánrovo by som Marhule zaradil ako poklesnutý, vulgárny antipunk.
Matej Tále je vymyslená postavička – poetický pesničkár, predstaviteľ sociálneho folku. Jedna zo zásadných stanov jeho tvorby je, že nie je vulgárny. Vychádza z individuálnych skúseností …
