Bez nároku na opravu

Básně Miroslava Lukačoviče pracují s distancí a střihem. Poetické je tu setkávání odpozorovaných situací, které autor neruší pointou a často ani svou přítomností. Moci pozorování, jež jako síť obepíná náš svět, jsou si vědomy i postavy „beznadějně odsouzené k vidění / bez nároku na opravu“.

Susedia

pozerám sa z okna

na stroje

zarývajú sa obrovskými drapákmi

do budovy oproti

vo zvukoch posledného kvílenia konštrukcie

znejú všetky minulé udalosti

ktorých som sa nezúčastnil

 

myslím na bývalých susedov

z prízemia oproti

odišli pár týždňov po tom

ako pani otehotnela

sú to už roky

dnes sa mi zdá že sme si predsa len mali

čo povedať

navzájom sa inšpirovať

vlastne ani neviem

kto v tom dome býval doteraz

 

 

Kamarátstva

kamarát zo Slovenska

má depresiu z toho

že ho prichytili ako kradne

vraví že to nemá ľahké

a že chodí k psychológovi

a psychiatričke

a ešte niečo

a že za to môže

jeho otec

ktorý mu v detstve

nevenoval pozornosť

ani nič iné

vraj o tom spraví divadelné predstavenie

lebo duševné zdravie

je dôležité

 

kamarátka z Afganistanu

náhodou podotkla

že jej rodičia sú tam

odkiaľ pochádza

otec bojuje

aj keď tomu neverí

mama varí v škole

vraj vie uvariť najlepšie jedlo na svete

názov som si nezapamätal

nejaké ich národné

chcela by mi ho doniesť

od mamy

ale nepustili by ju naspäť

skúsi ho uvariť sama

mám sa zastaviť budúcu nedeľu

 

 

Nechránená

si na hranici toho ako ťa vidím

a ako si ťa predstavujem

smejem sa keď máš pocit

že záleží na tom

ako si sa pohla

a či si sa učesala

beznádejne odsúdená k videniu

bez nároku na opravu

 

 

Nový svet

nemôže to byť

až také strašné

keď sa na ulici hrajú deti

s maskami

na večeru

ich zvolávajú matky

z okna

bude kyslík

ujde sa i prídavok

 

infraštruktúra zostáva

predstavuje uviaznutý záblesk

v kolektívnej pamäti

nenásilne otvorené hranice

za nimi prázdne polia a plné sklady

výplní

zdanlivo je odtiaľ počuť šum

akoby tam boli

ľudia

 

 

Premena

som odnikiaľ

nie kvôli básnickému výrazu

ale zmene klímy

dieťa sa rozlialo

a nevrátilo sa

ako mlieko do fľaše

nestihlo sa ani vypariť

zanechať svoju kondenzovanú podobu

ako spomienku

a zvyškom pokropiť mŕtve

(ale aspoň nehrdzavejúce)

koľajnice

 

bez prvej časti

básne

už nie je čo rozliať

je zbytočné opravovať si účes

a slová

 

už nejakú dobu po mne nešiel vlak

neľahol si ani človek

občas sa pritisne letiaci strom

a pomaly vniká do kovovej konštrukcie

je to príjemné

koruny

sa menia

na korene

nesmerujem nikam

 

 

Rovnomerne

zbrane treba rozdeliť

rovným dielom

inak to nejde

len tak môžeme zabezpečiť mier

alebo si aspoň niečo navzájom

predať

 

skutočná cena môže byť iná

za chyby neručíme

 

nikde nie je ďaleko

nikto nie je dosť doma

len slnko svieti

na každého

menej

 

 

Beztrestnosť času

pohybujem sa priemernou rýchlosťou

29,8 km/s

priamo

stále okolo jedného bodu

 

myslel som si to dlho po škole

učiteľka točila planétami na kovových tyčiach

okolo oranžovej gule

 

keď odišla

do kabinetu

svet sa prestal točiť

 

dnes už viem

že guľa

okolo ktorej sa ostatné točia

nestojí v strede

na kovovej tyči

ale letí ako horiaci molotov

rýchlo

priamo

presne

chýba len jasný cieľ

 

presne v tejto chvíli

ubehlo pár hodín z dneška

niečo zo zajtrajška

a takmer celý včerajšok

 

 

Inam

nedá sa stratiť

tam kde nie si

ale ani nájsť

 

chcieť tam byť

bez odchodu

je však kumšt

hodný poľutovania

 

aspoň vlastného

 

sú tam iné

ženy

deti

a ich deti

pijú mlieko z pohára

víťazov

 

všetko je tam lepšie

aj ja

Miroslav Lukačovič (nar. 1994) pochází z města Revúca ve středním Slovensku. Vystudoval činoherní režii na JAMU v Brně. Působí jako divadelní režisér a dramaturg, mimo to je pedagogem na Mezinárodní konzervatoři v Praze. V posledních letech vede hudebně­-textařskou dílnu na multižánrovém festivalu Letavy. V roce 2024 získal cenu za poezii v literární soutěži pro začínající autory Krídla Ivana Laučíka.