V poezii slovenského básníka Viktora Struhára zlomové životní okamžiky střídají milostná témata a pod zdánlivě klidnými obrazy se skrývá podprahové napětí. Jsou zde všední i milostné prožitky a také zkušenost ztráty: „v určitej životnej situácii / sa môžu veci zamotať tak / že im už nikto nerozumie“.
Sú miesta, v ktorých ťa strácam
ako v meste snov
na všetko, čo ma drží
zabúdam
iba si všímam
hádam znova
to mesto, ten priestor
je oveľa, oveľa
väčší, ako som ja
tak pozor na dotyky
viem, že niekde tu si
Nakoniec si jedno dievča zapísalo jeho číslo
nemusíte byť hneď Freud, aby ste pochopili
jeho pohľad na svet
vo vlastnom vnútri prebúdzali
jeho myšlienky a nálady
rozoznávali jemné rozdiely v jeho spôsobe
držania hlavy
nie je ľahké zachytiť ich aj pre ostatných
schodnejšie je chcieť sa priblížiť
prísť k nemu tak blízko, až na miesta
ktoré by bez vás možno ani nikdy nikto
neuvidel
„No tak poď do toho, …
