Driemať, takmer spať, nie celkom, cítiť, čo nadchádza,
nevyhnutne nadchádza, teda teraz sekvencie.
Pozorovať padajúci list, sledovať list je nadčasové,
ako padá, nie celkom, je translistom, notáciou rozhrania.
Niečo ako niekto preškrtne slovo bytie nie je negácia
je posledné slovo istého času prvé slovo istého času.
(die Gewähr der Lautlosen Stimme verborgener Quellen…)1
Explicitne keď sa svet stáva pozadím pre slovo svet,
nie je to vták, čo zaspieval v diaľke, je to Hölderlin.2
1 Heidegger.
2 Posledný verš je odkaz na Jurolekovu báseň: „Do vzduchu na poľnej ceste som nahlas prečítal/ Hölderlinovu báseň a čakal, čo sa stane./ Musí sa predsa niečo stať: tá báseň je taká krásna: zdvihne/ sa vietor, nebo sa stane modrejším./ Ale nič také sa nestalo./ Iba vtáčik kdesi v diaľke ticho zaspieval.“
Báseň vybral Petr Borkovec