Držíme spolu, ak prestaneme – padneme
V byte, kde som vyrastal, sme mali detskú izbu a chodbu zariadené sektorovým nábytkom UNIVERSAL, ako i väčšina našich známych a susedov. Denne som prechádzal do detskej izby popod „víťazný oblúk“, zostavu, ktorú vymyslela moja mama. Chcel som oceniť paradoxný „víťazný“ modernistický koncept, ktorý je v pozadí idey dostupnosti a praktickosti. Svoj zámer som jednoho dňa nakreslil na papier, ktorý som nechal náhodou na kuchynskom stole. V skici sa chodbová zostava zmenila na vyhliadkový víťazný oblúk pre ľudí, bolo tam jasne vidieť človeka, ktorý stojí na UNIVERSALe ako na vyhliadke. Mama mi do skice dopísala: „Urob to! Nepoznám ťa!“. Dnes na jeho mieste stojí vešiak z IKEY.
Michal Moravčík
Výstava Michala Moravčíka súčasne prebieha v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici |UNITED WE STAND| a v Novej synagóge Žilina |DIVIDED WE FALL|. Ide o retrospektívny formát výstavy in memoriam s cieľom predstaviť prvý základný výskum celoživotnej tvorby tohto dôležitého slovenského umelca strednej generácie. Monografický rámec je do istej miery poňatý autorsky kolektívne, s čím korešpondujú aj názvy oboch častí pomenované podľa Moravčíkovho diela By Uniting We Stand, By Dividing We Fall z roku 2005. Na realizácii výstavy sa autorsky podieľajú umelci a autorovi blízki priatelia Dalibor Bača, František Demeter, Tomáš Džadoň, Jana Kapelová, Svätopluk Mikyta, Lucia Nimcová, Martin Piaček. Spoluautorom výstavy v žilinskej Novej synagóge je Dalibor Bača, ktorý vybrané diela Michala Moravčíka reinterpretuje a púšťa sa do autorského dialógu s nimi.
Michal Moravčík (1974 – 2016) študoval na VŠVU v Bratislave sochárstvo v ateliéri Jozefa Jankoviča. Neskôr sa posunul z figuratívnych východísk k diskurzívnej tvorbe a od klasickej sochy k priestorovým a interaktívnym inštaláciám, v ktorých stále zohľadňoval mierku figúry, len ju nahradil divákom. Často pracoval s nájdeným materiálom a jeho kontextom. Zvlášť sa zaujímal o readymade a retroestetiku z dôb štátneho socializmu, ako aj o každodenne používaný bytový priestor a ním osobne zažívané prostredie panelákového bytu či sídliska. Pôsobil ako redaktor časopisu VLNA a dlhoročný pedagóg na PdF TU v Trnave, ako aj na FAVU VUT v Brne a VŠVU v Bratislave. Inicioval niekoľko vplyvných občianskych a umeleckých iniciatív, o.i. Akú sochu do mesta? (2006); Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo (2010); Verejný podstavec (od 2010). Je držiteľom Ceny Oskára Čepana 2004.
Moravčík sa angažoval v mnohých umeleckých a občianskych iniciatívach, vyučoval na viacerých umeleckých školách a venoval sa kritickej praxi, v ktorej tematizoval spoločenskú nerovnosť a jej prejavy nacionalizmu, manipulovania historickej pamäte a symbolických či pragmatických demonštrácií neoliberálneho ekonomizmu v zmätenej postsocialistickej dobe. Často pracoval miestošpecificky a vo svojej tvorbe sa zaoberal praktickými i teoretickými súvislosťami stredoeurópskeho urbanizmu, najmä osobitými historickými vrstvami nedokončených infraštruktúr či súčasných developerských zjednodušení. Z jeho záujmu o historicko-politický kontext vyplývala aj jeho kritika nacionalizmov, ktoré presakujú z politiky (úzko naviazanej na ekonómiu a ideológiu) do každodennosti. V tejto súvislosti často tematizoval flexibilitu dejín ako ich skrytú kontroverznú kvalitu, prinášajúcu stálu premennosť minulosti, ktorá je usmerňovaná aktuálnou politickou propagandou a samozrejme dejinnými zvratmi.
Ďalšie informácie k výstave nájdete na:
http://www.novasynagoga.sk/michal-moravcik/