Znepokojenie
– občianska iniciatíva za zachovanie umeleckých žánrov vo verejnoprávnom rozhlase.
Rozhlas bol vždy veľmi efektívnym a intímnym sprostredkovateľom rozvíjajúcim emocionálne, racionálne i kreatívne danosti mladého človeka. Nedeľná rozprávka, rozhlasová hra pre mládež, večerníčkové rozprávky, ale aj umelecké a dokumentárne pásma pre mládež boli stimulom na rozvíjanie vlastného aktívneho postoja k realite.
Žiaľ, v súčasnosti sa väčšina umeleckých žánrov vytráca z rozhlasového priestoru. Drastické znižovanie počtu ročných premiér a obmedzovanie prostriedkov na výrobu, ako aj radikálne programové a personálne rozhodnutia nesúvisia len s nutnými úspornými opatreniami, ale predovšetkým s postojmi a prioritami riadiacich pracovníkov. (Presné údaje boli publikované v týždenníku Žurnál 24/2008.) Slovenský rozhlas prijíma dravý model súkromných rádií, ktoré sú zamerané na okamžitú situáciu, na aktuálnosť, ktorá sa však z dlhodobého hľadiska ukazuje ako krátkodychá a krátkozraká. Aj medzi deťmi vzrastá brutalita, egoizmus, agresivita, duševné poruchy, necitlivosť, zameranie na konzumný spôsob života... Nemyslíme si, že rozhlasové vysielanie dokáže priamo ovplyvniť tieto neblahé javy. Môže však vytvoriť atmosféru tvorivosti, azylu, pocit bezpečia a orientáciu na trvalé hodnoty.
Rozhlas by sa nemal dobrovoľne zbavovať ambícií byť spoločenským, umeleckým, kreatívnym, estetickým, morálnym generátorom v spoločnosti. Rovnako by sa nemal zbavovať svojich tvorivých pracovníkov, ktorí boli a sú garantmi umeleckej a kultúrnej úrovne programu. S hlbokým znepokojením sledujeme jednotlivé kroky vedenia Slovenského rozhlasu, ktoré ho vzďaľujú od tohto jeho poslania.
Darina Abrahámová, Vilma Cipárová, Rudolf Dobiáš, Andrea Dobošová, Etela Farkašová, Ján Gallovič,
Patrícia Garajová Jariabková, Peter Glocko, Milan Greguš, Erik Jakub Groch ad.
Ad Mizející stopy imaginárního teritoria (A2 č. 45/2008)
Z odpovědí literárních vědců jsem pochopil, že středoevropská literatura je pojem historický. Hašek, Mann, Kafka, Gombrowicz, židovská literatura atd. A končí to Hrabalem v odpovědi Jana Čulíka. Já jsem s tím vlastně srozuměn i spokojen, ale přece jen jsem očekával Jáchyma Topola, Andrzeje Stasiuka, Jurije Andruchovyče, Andreje Blatnika, Jana Balabána a možná i knihu Američana Jonathana Safrana Foera Naprosto osvětleno. Autory v plné síle života. A to už vůbec nemluvím o těch zcela nejmladších, jako je generace Petry Hůlové a Doroty Masłowské. Ale máte pravdu, dneska už to nemá smysl takhle rozdělovat, jenom kvůli oborům na univerzitě, jak říká docent Bílek.
Martin Stach
Ad Islámský svět neexistuje (A2 č. 43/2008)
Obsah rozhovoru je vynikající, škoda, že pan Mendel vzdal – jak sám v rozhovoru přiznal – osvětu ve vztahu k médiím. Bylo by jí potřeba. I když ho na druhé straně chápu. Komu by se chtělo vyčerpávat zbytečně síly, které může uplatnit jinak.
Anna
Ad Atentát na ikonu (A2 č. 44/2008)
Ikona je úplně vyprázdněné slovo. Na ikonu atentát neuděláš, protože kulka proletí a nůž projede. Václav Klaus chce být ikonou. Znakem něčeho velkého (českého státu) a zároveň přízemního (šelmu sedláka žádný pán neoklame). Král i Jánošík. Myslivec i liška Bystrouška. Slepice i vejce. Milan Kundera sem nepatří. I když – jsem zvědavý, jestli se v Respektu dočtu o tom, že Salman Rushdie, Gabriel García Márque. Philip Roth, John Maxwell Coetzee, Nadine Gordimerová, Orhan Pamuk, Jean Daniel, Juan Goytisolo, Jorge Semprún, Pierre
Mertens a Carlos Fuentes podepsali protest.proti „očerňovací kampani“ vůči němu.
Marek Válek