Prednedávnom sa prehnal naším hlavným mestom hurikán plný umenia a dizajnu. Bratislava Art festival, alebo BLAF (31. 9. – 6. 10. 2010) bol týždňový maratón vizuálneho umenia, na ktorom participovali všetky tunajšie významnejšie galérie a umelecké inštitúcie. Festival začal vernisážou tretieho ročníka možno najmenšieho bienále na svete – Crazycurators Biennale –, ktorý funguje na princípe jeden kurátor vyberá jedného umelca z danej krajiny. Zámerná absencia spoločnej témy možno vo viacerých divákoch vzbudila podobné zmiešané pocity, že ich mozgové bunky nemajú kapacitu na porozumenie podivným, vlastne nekonvenčným kurátorským stratégiám. Každopádne, dôležité sú pocity a emócie. Niektorí boli rozčúlení, iní udivení, nikoho to však nenechalo chladným. A to najmä v miestnosti, kde bolo inštalované dielo pozostávajúce z rozvešaných kusov rozkladajúceho sa mäsa od poľského umelca Tomasza Wendlanda.
Potešilo ma však kvantum vernisáží po celom meste, ktoré sa za žiadnu cenu nedali všetky stihnúť. Príjemným spojením opojenia tela i duše bola Vínna cesta po galériách, kde pretieklo mnoho litrov vína, kvalitného i menej. Ale čo považujem za najdôležitejšiu, možno najzávažnejšiu udalosť BLAF-u, je výstava s nie provokatívnym, ale skôr lacným názvom HOLÉ BABY. Výstava bola prezentovaná s podtitulom Necenzurované akty moderných majstrov, čím mala vzbudiť vo verejnosti dojem niečoho vrcholne škandalózneho. A efekt bol dokonalý. Na (pseudo)feministicky preafektovanej vernisáži v obvykle vyprázdnenej galérii bola zrazu tlačenica ako za socializmu na banány. Generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie (SNG) slečna Alexandra Kusá je isto spokojná, že zviditeľnila túto mdlú inštitúciu, ako ju verejnosť doteraz vnímala. Popri umeleckých dielach sú po stenách vylepené všakovaké premrštené komiksové bubliny so zosmiešňujúcim textom, ktoré odvádzajú pozornosť od toho, čo hodnotné. Krása ženského tela v umeleckom stvárnení. Kurátorka výstavy nasilu chcela byť vtipná, pričom nám surovo predkladala svoj feministický názor.
V konečnom dôsledku je to celé v poriadku. Konečne tu niekto rozvíril diskusiu a mnohí konečne zistili, kde sa nachádza SNG. A konečne sa tu dialo niečo „veľké“, keďže BLAF má ambíciu stať sa „silnou značkou“ s každoročným opakovaním. O tej značkovosti umenia, to je na ďalšiu debatu…
Martina Ivičič, Bratislava