Průvodce pro slovenských prostorech a iniciativách zasvěcených novým časovým uměleckým formám je napsán s přesvědčením, že i digitální umění potřebuje svá místa.
Tekutosť, nestálosť a dočasnosť už je zaužívané klišé našej doby a stále výraznejšie (v digitálnom umení obzvlášť) sa uplatňuje aj kategória neukončenosti. Novo-vznikajúce umelecké formy, rôzne druhy prostredí s možnosťou imerzie, projekcie, digitálnej interakcie, ktoré bývajú často site-specific. Doba silných solitérnych obrazov, extravagantnej sochy či hutného objektu nie je síce minulosťou, ale paralelne popri hmotných statických a trvácnych dielach, ktoré majú svoju pevnú identitu v tomto svete, stoja nové promiskuitné žánry, rekombinácie kultúry, až pastiše s vysokou mierou hybridity. Tieto diela sa môžu javiť ako veľmi ťažko identifikovateľné na úrovni ich formy. Prevažná časť diel digitálneho umenia svojim charakterom tvorí inštalácie, diela sa prispôsobujú svojmu prostrediu, nekladú nároky na striktné umiestnenie v konvenčnom galerijnom priestore. Je možné, dokonca žiadané na ich prezentáciu použiť rôzne alternatívne priestory. Práve toto by malo predstavovať istú výhodu pri prezentácií týchto diel.
Záležitosť pre geekov?
Druhým aspektom pre uvažovanie o prezentácii a vnímaní digitálneho umenia je jeho časová náročnosť. Digitálne diela, obzvlášť ak sa jedná častokrát o 30-minútové videoartové inštalácie, vyžadujú doslova vytrvalosť diváka. Platí však pre vizuálne obrazy všeobecne, že sa kompletne zmenilo nakladanie s obrazom ako takým, či už statickým alebo pohyblivým. Namiesto pohrúženia sa, zaujatia, hĺbania sa pristihneme pri tom, že len velmi povrchne skenujeme vnímaný obraz, ako keď predavačka v markete bez premýšľania automaticky skenuje stovky druhov tovarov. Nerada by som hovorila o elitárskosti tohto umenia, z ktorej už bolo niekoľkokrát obvinené, ale nemôžem neskonštatovať, že z tohto hľadiska to skutočne nie je záležitosť pre masy. Dostatočnej recepcii diela sú ochotní svoj čas venovať najmä teoretici (ktorí to majú v náplni práce), umeleckí kolegovia (ktorí to berú ako inšpiráciu), členovia rôznych počítačových komunít (ktorí zoomujú pozornosť skôr na technické prevedenie) a nakoniec chabá hŕstka geekov, prípadne pseudo-geekov (ktorí nosia retro tričká s Pacmanom nie z nostalgie, ale preto, že je to „cool“).
Krátke pôsobenie edukačnej platformy
K výraznejším profiláciám učebných oborov došlo pomerne neskoro. Ak začneme východom, v Košiciach vznikla v roku 1998 ako prvá Katedra výtvarných umení a intermédi, až od roku 2004 existuje Ateliér nových médií pod vedením Anny Tretter, ktorá predtým pôsobila na Akadémii výtvarných umení v Stuttgarte. V Banskej Bystrici na FVU AU roku 2002 vznikla Katedra intermediálnej a audiovizuálnej tvorby. V rámci nej existujú dva špecializované ateliéry venujúce sa novým médiám: Ateliér intermédií (IM) vedie Miroslav Nicz a Ateliér digitálnych médií (DM) pod vedením Michala Murina poskytuje študentom poznatky aj z oblastí 3D interaktivity, softvérov pre real-time video processing a audio processing, DJ-ing, VJ-ing alebo kybernetických systémov a robotiky. Bratislavská VŠVU disponuje Katedrou intermédií a multimédií (KIM), ktorá sa po zlúčení niekoľkých jestvujúcich ateliérov etablovala až v roku 2006. V rámci KIM funguje Ateliér priestorových komunikácií + (Anton Čierny), Ateliér „IN“, ktorý vedie Ilona Németh, a Ateliér videa a multimediálnej tvorby Anny Daučíkovej.
Posledný zo spomínaných ateliérov v decembri tohto roku finišuje trojročný interdisciplinárny projekt ZONE, ktorého cieľom bolo pomocou workshopov hľadať perspektívy a budúce možnosti implementácie nových možností ateliéru, inými slovami, nájsť uplatnenie a dôvody, prečo by ateliér mal fungovať. Počas troch rokov sa tu prezentovali rôzne odborníčky, ktorých spoločným menovateľom bol zájuem o gendrovú a queerovú problematiku. Workshop viedla performerka a videoumelkyňa Barbara Loreck, kyberfeministická teoretička a umelkyňa Claudia Reiche, digitálna umelkyňa Christina Della Giustina či Erszébet Barát z Maďarska. Ak mal tento projekt naznačiť, kam sa bude uberať umelecká tvorba v najbližšom období, takéto smerovanie minimálne budí dojem, že je príliš zaujaté a jednotvárne.
Banskobystrická digitálna iniciatíva
V začiatkoch ich fungovania bola tvorba spomínaných ateliérov prezentovaná iba na lokálnej úrovni, no o prelomenie ľadov medzi dovtedy izolovanými regiónmi sa pokúsila Jana Kapelová, ktorá v roku 2006 iniciovala prvú prezentáciu banskobystrickej Fakulty výtvarných umení v Bratislave. Vtedajšia študentka z Katedry intermédií a audiovizuálnej tvorby v spolupráci s kurátorkou Annou Maximovou pripravila výstavu študentov FVU s názvom Entry Point v priestoroch bratislavskej Open Gallery. Jana Kapelová je v súčasnosti známa aj ako členka občianskej iniciatívy 20 rokov od Nežnej neprebehlo, ktorá žiadala sprísniť a doplniť kritériá výberového konania na generálneho riaditeľa SNG a požadovala vznik výstavnej inštitúcie typu kunsthalle, ktorá aj naďalej ostáva v slovenskom prostredí iba prázdnym slovom.
K hlbšiemu dialógu prispel v roku 2008 päťdňový festival študentských prác ateliérov nových médií New Media Explorer, iniciovaný Michalom Murinom a Tomášom Marušiakom z Ateliéru nových médií na TU v Košiciach. O štrnásť mesiacov neskôr sa opäť z iniciatívy Michala Murina a platformy projektu VAF(ex) na FaVU AU uskutočnila výstava študentských prác DIGITAL MEDIA – Digitálne technológie v umení v Dome umenia v Bratislave (viz A2 č. 1/2010). Aj napriek krátkemu trvaniu tesne pred vianocami zaznamenala výstava na slovenské pomery rekordnú účasť (650 podpísaných divákov za 10 dní).
Is there any space?
Čo sa týka reálnych možností prezentácie týchto diel, väčšinou ide o aktivity a iniciatívu, ktorá nie je kontinuálna a primárne zameraná na túto činnosť. Dôležitým priestorom v centre mesta je multifunkčné nekomerčné centrum súčasnej kultúry A4 – nultý priestor. Nultý doslovne, pretože dlhé roky sa musela A4 spoliehať na krátkodobé provizórne podmienky s krátkodobými zmluvami o spolupráci, ktoré umožnilo MK SR prostredníctvom Národného osvetového centra. Dočasnosť, nestálosť sú tu až ironicky paralelné s vlastnosťami digitálneho umenia, no aj napriek pretrvávajúcim byrokratickým komplikáciám sa v A4 darí presadzovať umenie nových médií a rôzne druhy performing arts, resp. javiskového umenia. Programová orientácia v A4 úzko nadväzuje na realizáciu a reflektovanie digitálneho umenia a okolitých súvisiacich žánrov.
Dôležité postavenie na slovenskej scéne má Galéria SPACE, ktorú založil v roku 1999 kurátor a galerista Juraj Čarný s pôvodným názvom Galéria Priestor for Contemporary Arts. Realizuje projekty experimentálnych foriem súčasného umenia na lokálnej aj medzinárodnej úrovni, pričom medzinárodnú výmenu sprostredkuje tzv. SPACE Residency Lab, rezidenčný program pre zahraničných umelcov financovaný z Medzinárodného višegrádskeho fondu. Na stále sa objavujúcu myšlienku dočasnosti a nestálosti nadväzuje NomadSPACE, čiže akási potulná mobilná extenzia kamennej galérie zameraná na prezentáciu súčasného umenia na neštandardných miestach v priestore nákladného auta, ktorá je súčasťou rôznych kultúrnych podujatí, hudobných a filmových festivalov. V priestoroch ProjectSPACE prebehla aj výstava českého videoartu s konvenčným názvom Videoart.cz, pričom pražská scéna bola umiestnená v interiéri a brnenskí autori mali samostatný priestor v potulnej galérii NomadSPACE.
Žilinský región nasadol na ten správny vlak
Za sedem rokov svojej existencie sa etabloval v slovenskom prostredí žilinský kultúrny priestor Stanica, ktorý opäť v rámci hľadania paralel s charakterom nových médií doslovne vyjadruje kategóriu otvorenosti svojím umiestnením v budove stále funkčnej železničnej zastávky Žilina-Záriečie. Autori myšlienky, občianske združenie Truc sphérique, ho prezentujú ako otvorený kultúrny priestor, resp. prestupný uzol pre vzdelávanie aj kritické úvahy. Stanica disponuje galériou na výstavy a workshopy, dvoma veľkými sálami pre performancie, koncerty i konferencie, našiel sa aj priestor pre detské výtvarné dielne v dvoch ateliéroch a pre účinkujúcich hostí a rezidenčné pobyty pripravili domáci aj skromné ubytovanie. Stanici sa podarilo získať zmluvu až do roku 2033 so Železnicami SR za symbolický nájom a jej aktivity sú podporované okrem iného z grantového systému MKCR SR, Medzinárodného višegrádskeho fondu, programu EÚ Kultúra 2007––2013, prostredníctvom grantového programu Mládež v akcii (2007–2013) na Slovensku, Nadácie-Centrum súčasného umenia alebo Nadácie otvorenej spoločnosti.
V minulosti poskytla Stanica prezentačnú platformu pre študentský projekt/workshop nových médií s názvom Multimedia ping-pong (fr/sk). Členovia francúzskej organizácie Ping spolu so študentami banskobystrických a košických ateliérov pracovali na tvorbe videa, zvuku a internetových prezentácií, streamovanií a VJ-ingu. Dôležitou aktivitou Stanice je organizovanie trojdňového festivalu animovaného filmu Fest Anča, ktorý vznikol aj s podporou Audiovizuálneho fondu, Asociácie slovenských filmových klubov a Višegrádskeho fondu. Fest Anča sa v roku 2009 stala členom EEAA (Eastern European Animation Award), ktorá združuje východoeurópske festivaly animovaného filmu, čím sa žilinský región zviditeľnil aj v európskom kontexte.
Tu nám vyvstáva jeden otáznik, čo s východom našej krajiny. Všetci sa úprimne a netrpezlivo tešíme, že Košice sa vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013 zviditeľnia a snáď aj zásluhou angažovanej neziskovky s názvom Košice2013 sa podarí zrevitalizovať zanedbané a nevyužité bývalé kasárne, ktoré majú aj vďaka vysokej historickej hodnote a atmosfére silný potenciál vytvoriť kvalitnú platformu pre prezentáciu súčasného umenia. Z kasární by malo vyrásť centrum košického kultúrneho života Kasárne/Kulturpark.
Európsku kolaboráciu iniciuje i Slovensko
S myšlienkou sprostredkovania histórie mediálneho umenia a zároveň iniciovania vzniku nových novomediálnych diel prišlo Združenie pre aktuálne umenie a kultúru Atrakt Art so spoluorganizátormi Multiplace, Dům umění města Brna, The Lost Horse Gallery (Island), PiNG (Francúzsko) a AltArt Foundation for Alternative Arts (Rumunsko). Spoločný projekt s názvom REMAKE REthinking Media Arts in C(K)ollaborative Environments bude prehlbovať spoločnú produkciu a medzinárodnú prezentáciu umeleckých diel inšpirovaných históriou európskeho mediálneho umenia. Na zaklade teoretického výskumného projektu európskeho mediálneho umenia Monoskop sa snažia Barbora Šedivá a Slávo Krekovič z Atrakt Artu o akési konkrétnejšie uchopenie vývoja celej mediálnej trajektórie v strednej a východnej Európe od šesťdesiatych rokov po súčasnosť. Tento projekt bude kontinuálne prebiehať až do roku 2012, kedy budú v Dome umění v Brne vystavené práce oslovených umelcov. Súčasťou je aj napojenie na univerzity a študenti vyššie spomínaných ateliérov sa budú môcť realizovať vo workshopoch. Zatiaľ nie sú známe konkrétne mená oslovených umelcov, ale projekt ráta s rezidenčnými pobytmi a verejnými výstavami v Brne, Reykjavíku, Cluji, Bratislave, Banskej Bystrici, Prahe a Nantes. Je zatiaľ na začiatku, v štádiu zháňania financií: dosiaľ sa podarilo z európskeho Programu Kultúra (2007–2013) získať grant vo výške 97 905 Eur a 18 000 Eur zo Štátneho fondu Pro Slovakia. Či bude česká grantová podpora štedrejšia, sa dozvieme onedlho.
Je vôbec možný digitálny Genius loci?
Späť na západ. Bratislava je mesto, kde sa možno z nedostatku informácií o krajšom zvyšku krajiny zahraniční návštevníci pohybujú najčastejšie. Mám pocit, že postráda isté Miesto… ktoré by ju kultúrne pozdvihlo. Otvorené, moderné, prístupné, dynamické Miesto, ktoré môže človek pri každej návšteve Bratislavy navštíviť a zakaždým to bude pre neho umelecký zážitok. Doba je rýchla a povrchná (opäť klišé)… a chýba tu platforma pre vnímanie digitálnych časovo náročnejších diel. Preto by malo opodstatnenie, aby tieto diela mali isté zázemie v kontrastnom stálom nefluidnom a nie dočasnom priestore. Stále mi behá po rozume architektonicky absurdná budova Domu umenia, v ktorej sídli aj A4 – nultý priestor. Nedá spávať určite aj mnohým iným ľuďom kvôli jej slabej využitosti a chýbajúcemu tematickému zameraniu. Ono otvorené a prístupné miesto v centre mesta, presne ako je v centre aktuálneho diania aj digitálne umenie a všeobecne umenie nových médií, by mohlo byť práve tu, v centre Bratislavy.
Autorka je studentka teorie interaktivních médií na FF MU v Brně.
Text vznikl za podpory Visegrádského fondu.
Na projektu New Cultural Zone – Cultural Condensation of V4 in A2 se podílejí časopisy Magyar Műhely Alapítvány (Maďarsko), Krytyka polityczna (Polsko), Profil súčasného umenia (Slovensko) a A2.