Reakce na vraždu novináře Jána Kuciaka, který psal o napojení italské mafie na slovenskou politiku, a jeho partnerky Martiny Kušnírové ukazují, jak polarizovaná je současná slovenská společnost. Nelze ovšem očekávat, že by tato tragická událost mohla změnit poměry na vnitropolitické scéně.
Na Slovensku zavraždili novinára a jeho partnerku. Samo osebe ide o informáciu ako z iného sveta. Politický a mediálny vývoj po tragédii však poukazuje na niekoľko problematických spoločenských javov. Práve sila nedávnej udalosti umožňuje vidieť to, na čo sme na Slovensku zvyknutí, v jasnejšom svetle.
Dva svety
V prvom rade je to pretrvávajúca polarizácia spoločnosti. Z možno až príliš zjednodušujúceho pohľadu sú na Slovensku dva svety, ktoré spolu nekomunikujú a ktoré sa od seba vzďaľujú minimálne od revolúcie. Kým „ficovoliči“, ako jednu časť Slovenska pomenovala expremiérka Iveta Radičová, dlhodobo volia proti „nepolitickej politike“, liberálne elity volajú po návrate etiky do spoločnosti. Schematicky sa dá situácia prirovnať k sporu medzi „pražskou kaviarňou“ a voličmi Miloša Zemana. Dlhodobá polarizácia spoločnosti, neraz prerastajúca v otvorenú nenávisť, má za následok súdy bez dôkazov. Kým mienkotvorné médiá podsúvajú svojim čitateľom prepojenie talianskej mafie a špičiek Smeru s vraždou Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka nepriamo, raper Vec sa v novej piesni, zloženej práve pre tento prípad, vyjadril o „bolševických hajzloch“ pomerne jasne. Všetci do jedného vraj majú na rukách krv.
Zároveň je však zrejmé, že zákopová vojna vyhovuje aj politickým zástupcom druhej strany. Všetky doterajšie kauzy ukazovali, že Robert Fico je skutočne z teflónu, po ktorom každá kauza skĺzne bez zásadnejších následkov. Bez pochýb by sa to isté stalo aj v prípade korupcie, ktorá by bola „iba“ ozvláštnená prepojením na taliansku mafiu. Ak s preferenciami Smeru nezamávala kauza Gorila ani tvrdenie o získaní sedemdesiatich miliónov vlastnou hlavou, tak by s nimi nezamávala ani mafia, a v tejto chvíli je zaujímavou otázkou, či polarizáciu slovenskej spoločnosti dokáže prekonať vražda novinára. Na oslavách MDŽ mal Fico plnú sálu, ale presnejšiu odpoveď nám prinesú až najbližšie prieskumy. Zdá sa, že práve nimi sa riadia komunikační stratégovia Smeru, ktorí sa rozhodli prekročiť rubikon konšpiračných teórií. Zatiahnutie Georga Sorosa do celej záležitosti ukazuje snahu nájsť únikovú cestu, zaisťujúcu čo najmenšiu stratu voličov. Stávka na Sorosa sa zdá byť stávkou na istotu, bez ohľadu na jej absurdnosť.
Tu sa však prejavuje problém rozdelenia spoločnosti, z ktorého Fico ťaží, ale na ktorého vzniku sa podieľajú aj médiá stredného prúdu. Neschopnosť uznať, že je problém, že Soros svojimi finančnými špekuláciami zhoršuje životnú úroveň chudobných a že jeho ovplyvňovanie režimov po celom svete nie je prejavom demokracie, ale oligarchickej formy vlády bohatých, môže mať paradoxne za následok väčšiu uveriteľnosť Ficových lží. Pokiaľ jedna strana neuzná, že Soros je aj problematickou postavou súčasnej politiky, presvedčivosť konšpiratívnej rétoriky bude narastať. A rovnako tak platí, že pokiaľ bude pohľad tých, ktorí v postkomunistickej transformácii ťahajú za kratší koniec, naďalej chýbať v médiách stredného prúdu, rozdelenie spoločnosti bude pretrvávať a konšpirácie ostanú tromfom v rukách populistov.
Nadradené médiá
Vražda investigatívneho novinára a jeho partnerky vytvára vypuklé zrkadlo ešte jednému problému slovenskej spoločnosti. Doterajšie zdôrazňovanie významu mienkotvorných médií získava významný argumentačný prvok. Nielen, že médiá nám prinášajú pravdu v podobe overených informácií, ale ešte aj vykonávajú investigatívu, za ktorú platia najvyššiu cenu. Hoci je investigatívy na Slovensku žalostne málo, je skutočne jedným z hlavných prínosov médií do demokracie. Avšak diskusii o médiách ich sebaheroizácia neprospieva. Azda sú si aj vedomí vlastných problémov. Tomáš Gális z Denníka N tvrdí, že sa možno tradičné médiá správajú nadradene a možno sa skutočne vzdialili problémom, ktoré trápia verejnosť. Vedomie týchto skutočností sa však v praxi zatiaľ neprejavuje. Vražda novinára len prispieva k zomknutiu sa predstaviteľov tejto profesie. Nie je zmysluplné v aktuálnej chvíli očakávať kritickú diskusiu o médiách, ale vo všeobecnosti platí, že práve sebakritika, ktorú Gális načal, by mohla začať zasypávať dlho kopané zákopy slovenskej spoločnosti. To by následne mohlo vziať vietor z plachiet problematickému populizmu a nahradiť ho inkluzívnejšou verejnou diskusiou.
Práve vyšla dlhšie očakávaná správa, že minister vnútra Robert Kaliňák odstúpi. Zdá sa, že pôjde o nevyhnutnú cenu, ktorú musí Fico zaplatiť za to, aby mohol naďalej vládnuť. Je však otázne, či jeho popularita klesne. Opozícia a protivládne médiá budú mať o argument viac a s ešte väčšou vervou budú prirovnávať Fica k Mečiarovi. Rozdelenie spoločnosti na dva alebo viac nezmieriteľných táborov sa však v tejto chvíli zdá neprekonateľné.
Autor je politológ.