V uplynulom mesiaci padol opäť rekord v nameranej koncentrácii oxidu uhličitého v atmosfére, a to aj napriek globálnej pandémii. „Emisie síce klesli, stále však produkujeme príliš veľa CO2, takže jeho koncentrácia v atmosfére sa bude aj naďalej zvyšovať – až dovtedy, kým sa nám nepodarí dostať bližšie k uhlíkovej neutralite,“ komentoval situáciu pre The Guardian profesor Martin Siegert z britskej univerzity Imperial College London. Dosiahnutie globálnej uhlíkovej neutrality je podľa IPCC základným predpokladom pre udržanie nárastu globálnej priemernej teploty na hranici 1,5 stupňa. Podľa Simona Lewisa z londýnskej univerzity UCL ľahko zabúdame, ako veľmi umocňujú zvyšovanie emisií skleníkových plynov fosílne palivá. ,,Trvalo viac ako dvesto rokov, kým sa atmosférická koncentrácia CO2 zvýšila o 25 percent, následne však už iba tridsať rokov, kým dosiahla úroveň o päťdesiat percent vyššiu oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou,“ priblížil Lewis.
Napriek tomu, že sa krajiny po celom svete vrátane Slovenska deklaratívne zaviazali k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, má priamo v centre hlavného mesta vzniknúť terminál na skvapalnený plyn LNG pre lode a kamióny. Zámerom štátneho podniku Verejné prístavy, podľa ktorého by sa začala výstavba fosílnej infraštruktúry priamo v bratislavskom prístave, je prepojiť holandský Rotterdam s Čiernym morom a je súčasťou širšieho zámeru Európskej únie vybudovať dopravný koridor Rýn – Dunaj.
Nedávny Európsky klimatický predpis pritom počíta s uhlíkovou neutralitou do roku 2050, čo je záväzok, ktorý prijalo i Slovensko. Výstavba zamýšľaného terminálu sa má ukončiť v roku 2026 s víziou životnosti na ďalšie štyri dekády, čo je v úplnom rozpore s vidinou dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Investor apeluje na menšiu škodlivosť plynu spomedzi fosílnych palív, avšak podľa štúdií je celkový cyklus zemného plynu voči životnému prostrediu i bezpečiu ľudí škodlivejší, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Vďaka urputnej snahe plynárenského lobingu pretrváva predstava o plyne ako o pomerne bezpečnom prechodovom zdroji v energetike. Ak však chceme brať dosiahnutie uhlíkovej neutrality vážne, je otázne, akú budúcnosť vôbec takýto projekt predstavuje.
Organizácia Climate Council tvrdí, že investície do plynovej infraštruktúry sa dnes už nevyplatia, pretože sa v jeho dopyte, vrátane LNG, očakáva pokles. Kým sa však budú podporovať obdobné projekty, bude sa len ťažko dosahovať dekarbonizácia dopravy, ktorá je významným producentom skleníkových plynov aj na Slovensku. Rozporuplné je i umiestnenie tohto terminálu priamo v husto obývanej oblasti mesta. Horľavé LNG predstavuje riziko nielen z hľadiska bezpečnosti, väčšej prítomnosti nákladných vozidiel, ale najmä zvýšenej miery znečistenia ovzdušia, ktoré je už teraz problematické.
Organizácie Greenpeace a Priatelia Zeme – CEPA volajú po zastavení tohto zámeru výstavby v rámci procesu EIA. Oficiálne ešte nie je rozhodnuté, ktorý hlas v otázke rozšírenia fosílnej infraštruktúry preváži. Ak však dostane plyn priamo v centre mesta zelenú, pre environmentálne hnutie na Slovensku to môže predstavovať príležitosť chopiť sa boja za klimatickú spravodlivosť nielen na papieri, ale i priamo v srdci fosílnej infraštruktúry.