Po štyroch dekádach popierania klimatickej vedy sa giganti fosílneho priemyslu ako Shell, BP alebo francúzsky Total dobrovoľne rozhodli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. To znie z pohľadu fosílneho kapitálu ako celkom odvážny biznis plán. Akcionári sa však o budúcnosť ich hodnoty báť nemusia, keďže korporácie na tom plánujú dobre zarobiť. Tentoraz aj s pomocou prestížnych akademických inštitúcií.
Na podozrivý trend v klube najväčších znečisťovateľov upozornila aj nedávna správa neziskových organizácií s názvom The Big Con (Veľký podvod), ktorá sa zameriava okrem fosílneho priemyslu aj na megakorporácie ako Amazon, Nestlé alebo Microsoft. Výsledok ich hodnotenia je jasný už z názvu. Podvod spočíva v tom, že sa pri napĺňaní týchto plánov ani zďaleka nepočíta s potrebným znížením emisií, v čom hrá koncept uhlíkovej neutrality zásadnú rolu.
Tento mokrý sen trhovej ekonomiky ožil v druhej polovici deväťdesiatych rokov vďaka integrovaným počítačovým modelom prepájajúcim sektory ekonomiky s emisiami, ktorých úlohou sa stalo balansovať ich produkciu a zachytávanie. Práve zahrnutie záchytov do týchto klimaticko-ekonomických modelov môžeme považovať za prelomový moment, ktorý odvrátil pozornosť od reálneho znižovania emisií k špekuláciám. V ideálnom svete kalkulačky môže neutralitu dosiahnuť pokojne aj horiace ropné pole, je však nutné počítať s technológiami, ktoré v podstate neexistujú. Takto vznikli tie najdivokejšie schémy sadenia a spaľovania biomasy, alebo priameho odsávania CO2 z komínov uhoľných elektrární a jeho vstrekovania do prázdnych ložísk po fosílnych palivách (technika, ktorá bola vyvinutá na zdokonalenie ťažby ropy).
Práve veda, v nekritickej snahe získať financovanie, zohrala rolu pri legitimizácii technooptimistického naratívu o neutralite. V spomínanej správe sa dočítame, že okrem sponzorovania štátnej legislatívy zameranej na uhlíkovú neutralitu a jej zabetónovania v slovníku OSN mohol fosílny biznis vďaka peniazom a oficiálnym partnerstvám dozerať napríklad aj na finálnu podobu vedeckých článkov. Na individuálnom úsilí vedcov zachrániť svet geniálnym patentom nie je, samozrejme, nič zlé. Problém však je, že podobne ako pri pravidelných správach o prelomových technológiách, ktoré určite zmenia svet (a o ktorých počujeme presne raz), žiadna zo spasiteľských schém na zachytávanie uhlíka nebude nikdy fungovať v potrebnej mierke a priemysel to veľmi dobre vie. V každom prípade to ani nikdy nebolo hlavným cieľom. Tým je, rovnako ako pri popieračskom diskurze, paralyzovať spoločnosť, spomaliť nevyhnutné systémové zmeny a za ten čas zhodnotiť čo najviac fosílnych palív uložených v zemi.
Realita klimatickej krízy si vyžaduje okamžité znižovanie emisií, no vysnívaný ekomodernistický svet uhlíkovej neutrality v roku 2050 nás presviedča, že to zvládneme aj bez radikálnych zásahov v súčasnosti. Takto si aj vďaka akadémii fosílny kapitál zabezpečil víziu nekomplikovanej budúcnosti, ktorú práve vedecký výskum pred štyridsiatimi rokmi tak významne ohrozil.