Milióny ľudí sa v Texase pred pár dňami ocitli bez vody, tepla i elektriny. Výpadok pre snehovú búrku trval štyri dni, pričom teplota bola až dvadsať stupňov pod nulou. Počas výpadku bolo hlásených niekoľko stoviek úmrtí predovšetkým otravou oxidom uhoľnatým, keď si ľudia snažili zakúriť v autách či pomocou grilov. Mnohí zdieľali tipy, ako v dome udržať teplo a nezamrznúť. Texas je pritom jednou z energetických veľmocí. Čo sa teda stalo?
Hrozbám prírody, akou bola aj snehová búrka v Texase, kde niekoľko desiatok rokov obyvateľstvo nezažilo sneh, nikdy nedokážeme úplne predísť. A to najmä vtedy, ak predikcie klimatológov hovoria už dlhé roky o tom, že prejavy extrémneho počasia budú čoraz častejšie. Čo ale ako spoločnosť môžeme nepochybne urobiť, je brať vážne plánovanie príprav na obdobné situácie. Politická reprezentácia však aj v tejto chvíli obhajuje fosílne palivá a zo situácie viní Green New Deal, teda politiku, ktorá ani nie je aplikovaná v realite. Udalosti v Texase tak opäť odhalili, čo všetko je brané do úvahy a čo je automaticky v úzadí. Najschodnejšou cestou pre tento systém nie je príprava na eventuálne krízy a hrozby. V logike veci, respektíve v zmysle zachovania zisku, to totiž vôbec nedáva zmysel.
Namiesto dôrazu na adaptáciu sa musíme zamerať na oblasť reziliencie, teda odolnosti. Lebo odolnejšia spoločnosť je omnoho viac pripravená čeliť hrozbám a ich dopadom. No práve to sa pri mnohých „prírodných katastrofách“ nestalo. Prečo dávam prírodné katastrofy do úvodzoviek? Analýzy naratívu sa zhodujú, že tento termín „neutralizuje“ situáciu a dáva do úzadia štrukturálnu povahu problémov. Ak sa pozrieme bližšie na to, koho katastrofy zasiahnu, sú to komunity chudobné či inak sociálne vylúčené – tie, ktoré sa najmenej podieľali na klimatickej zmene. Problém teda nie je počasie, ale štrukturálna odozva na kríze, ako bola nielen tá v Texase. Pozornosť je priamo úmerná tomu, koho sa nešťastie týka. Mnohí ľudia však nie sú v životnej situácii ako napríklad Ted Cruz, ktorý nasadol do lietadla a presunul sa do susedného Mexika.
Prípad Texasu nepochybne otvára otázku vlastníctva a kontroly nad verejnoprospešnými službami. Americký ekonóm Richard D. Wolff sa k situácii v Texase vyjadril okrem iného z pohľadu kontroly nad výrobnými prostriedkami. Podľa Wolffa by mali o redistribúcii a procesoch vo verejnoprospešnej oblasti rozhodovať priamo pracujúci a spotrebitelia. To sa však v realite dnešného sveta deje len výnimočne, ak vôbec. Rôzne katastrofické situácie nám vo svojej surovosti ukazujú, aká dôležitá je dostupnosť základných potrieb a práv a že za žiadnych okolností nemôže byť prístup k nim limitovaný na základe etnického, triedneho alebo iného aspektu. Rovnako ukazujú, ako veľmi je dôležitá komunita a vzájomná pomoc, keď štát zlyháva. Napokon to zostane na nás, aby sme boli predovšetkým v požiadavkách na dostupnosť bezpečného bývania a prístupnej zdravotnej starostlivosti pre každého bez rozdielu čo najhlasnejší.