Fragmenty klimatickej krízy - ultimátum

Uplynulé dva roky sa zdajú krátke a pridlhé zároveň. Pandémia koronavírusu začala byť realitou všedných dní, no globálne klimatické hnutie aj počas pandémie naberalo na sile. Ak ľudia nemohli protestovať v uliciach, stretli sa v online priestore. To dokonca viedlo k experimentovaniu s decentralizáciou hnutí. V mnohých prípadoch sa to ukázalo ako úspešné a sociálne médiá boli zrazu priestorom skutočného zdieľania. Prepájanie environmentálnych a sociálnych tém je základom, na ktorom hnutia ako Fridays for Future či Extinction Rebellion po celom svete spájajú najrozmanitejších ľudí. A nie je to výnimkou ani pre lokálne hnutia, ktoré sa na presadzované témy čoraz väčšmi prizerajú cez prizmu intersekcionality a citlivo prepájajú otázky práce, krízy bývania, antifašizmu či reprodukčných práv.

Klimatická kríza vo svojej komplexite napokon ovplyvňuje takmer všetko a je len na nás, akým spôsobom k nej pristúpime. Čoraz viac vnímam jej komplexnosť prostredníctvom množstva fragmentov, ktoré do seba zapadajú. Jedným z príkladov môže byť snaha o zviditeľnenie klimatických aktivistiek a aktivistov so zdravotným znevýhodnením. Príkladom nedostupného priestoru bola podľa kritiky niektorých aktivistiek a aktivistov i klimatická konferencia COP26. Hneď v jej úvode sa napríklad ukázalo, že konferenčné priestory sú nedostupné pre ľudí na vozíčku, keď sa izraelský minister energetiky nevedel dostať dovnútra. Nehovoriac o tom, že konferencia – ale aj aktivizmus ako taký – sú pre mnohých nedostupné i z časového či finančného hľadiska.

V čase pandémie sa tiež ukázalo, čo je v spoločnosti esenciálne – starostlivosť v najširšom zmysle slova. A práve to je moment, v ktorom má čo ponúknuť i klimatické hnutie. Spravodlivá transformácia zďaleka nie je len o pracujúcich vo fosílnom priemysle. Rovnako tak sa týka aj zdravotníčok, sociálnych pracovníčok, predavačiek či farmárov a všetkých prác, ktoré sú nedocenené, zneviditeľňované či bagatelizované. Nestačí uznanie, potrebné sú premeny vo vnímaní starostlivosti. Feministické hnutie na Slovensku v uplynulých rokoch volá po starostlivosti a po intersekcionálnom prístupe. Avšak neustála snaha kresťanských fundamentalistiek vytvára z témy reprodukčných práv reaktívny boj, čo viedlo k tomu, že niektoré klimatické skupiny a iniciatívy sa v uplynulom čase sústredili práve na vytváranie koalícií s feministickým hnutím, ktoré sa zasadilo o to, že na Slovensku ešte nebol presadený „poľský model“.

Symbolicky sa preto pozerám na ďalší rok ako na príležitosť obrátiť sa viac dovnútra a nepodceniť hodnoty a princípy vzájomného fungovania koalícií v témach, prostredníctvom ktorých možno dospieť k zmierneniu kríz, ktorým čelíme. Ak sa na niečo môžeme spoľahnúť, tak na to, že fragmenty klimatickej krízy za nás nikto nevyrieši. Ani štát, ani kapitál, len my spoločne môžeme byť silným hlasom, s ktorým po doterajšej skúsenosti s globálnou pandémiou prichádzajú feminizmus i klimatické hnutie.