Vo vybraných, prozaickejšie ladených konceptuálnych textoch Nóra Ružičková predostiera found footage, časozber, svedomitý záznam vzťahov, zúfalstva, blízkosti, túžby i „rutinnosti medziľudských interakcií“ prostredníctvom útržkovitých, hovorových komentárov historických dejov, rozborov (partnerských) vzťahov, skúmaní odlišností a konštatovaní o diagnózach a prognózach vývoja alebo zdravotnom stave na pozadí scenérií nemocníc, parkov, záhrad, všednosti i všadeprítomnosti zmeny. Lyrický subjekt je mnohohlasný, mozaikovitý, štruktúrovaný, narácia ostražito pozoruje a preskúmava, objavujúc nové súvislosti, juxtapozície a konštelácie a zaplavujúc priestory textu novým, nevídaným, avšak kalným svetlom.
Terézia Klasová
Ak tvoj svet narazí do môjho…
*
Nedokáže sa pohnúť – koža skôrnatela, vôľa zdrevenela. V byte nad ňou žijú, lomozia, presúvajú nábytok.
*
Predmety, ktoré jej zostali po rodičoch, rozpredá, nechá si len také, ktoré sú poškodené alebo nemajú žiadnu hodnotu. Potrebujú peniaze.
*
Živé kvety postupne nahrádza umelými. Už sa viac nevládze o nič a o nikoho starať.
*
Spomenie si, ako raz otvorila zásuvku na jeho písacom stole a našla tam lístok, na ktorý si zapísal niekoľko viet, strohý záznam zúfalstva. To bol začiatok, lenže vtedy to ešte nedokázali rozpoznať. Neskôr sa bude chcieť stať slimákom, niekoľkokrát sa o tejto túžbe zmieni rodine. Nechce za sebou zanechať stopu, chce sa len ukryť, zaviečkovať v ulite.
*
Zhovárajú sa, prinesie atlas, aby jej na mape ukázal, kde prežil všetko to trápenie. Hodnú chvíľu sa spolu skláňajú nad mapou, no nedokážu to miesto nájsť, ako keby ani neexistovalo. V nevetranej …
