Komunálne dospievanie

Dvanásť rokov politickej moci jednej garnitúry zanechalo v Považskej Bystrici svoje stopy. Pred novým vedením mesta stoja úlohy spojené s nástupom nového cyklu. Bude treba nielen vyvetrať a vymiesť prach z tmavých kútov.

Komunálne voľby z 2. 12. 2006 v Považskej Bystrici spustili proces výrazných personálnych zmien na magistráte, v zastupiteľstve a nepochybne prinesú aj zmeny na úrovni mestom riadených či spravovaných organizácií. Po 12 rokoch vládnutia miestneho HZDS sa k moci dostal Smer. Oproti doterajšiemu zastupiteľstvu, v ktorom mala koalícia 20 hlasov z 23, má dnes Smer 12 z 23. Podstatná časť všetkých poslancov je nová. Iba 4 kreslá obsadili znovuzvolení z HZDS, jeden z bývalého opozičného Smeru a jeden opakovaný mandát je pre KDH. Noví voči starým sú v pomere (17 : 6). Aj na tom vidieť, že úspech novej garnitúry nie je ani tak odrazom ich sily a práce, ako skôr odporu proti tomu, čo sa na miestnej úrovni doteraz dialo.

 

Pod vládou mečiarovcov

Po prvotnom utrasení celoslovenskej politickej scény sa 1. októbra 1994 na čele štátu ocitlo HZDS. Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR po parlamentných voľbách 1994 sa konala 3.–4. novembra 1994. Pätnásť minút po 22. hodine sa začala 2. schôdza NR. Tichá koalícia HZDS-ZRS-SNS začala pod heslom Víťaz berie všetko uplatňovať svoju predstavu „demokracie“. Situácia vo veľkej politike plne zatienila komunálne voľby, ktoré nasledovali v dňoch 18. a 19. novembra. Boli to druhé slobodné komunálne voľby, ale v samostatnej Slovenskej republike prvé. Móresy z parlamentu sa už stihli rozšíriť po celom Slovensku. Vznikli akčné päťky, malé skupiny vrcholových členov miestnych HZDS – mečiarovských gaulaitrov bez voličského mandátu a demokratického zázemia. Rozhodovali, kto kde bude, čo komu pripadne a, samozrejme, z výdatnej časti obdarúvali hlavne seba. Rozbehla sa mečiarovská privatizácia moci a krajiny.

 

Skon miestnej opozície

Pevná politická aj ekonomická pozícia vládnucich sa prejavila vo vyhladovaní, či dokonca usmrtení opozície na miestnej úrovni. Iba v čase pred voľbami vyliezajú kdesi zo svojich zatuchnutých politických brlohov ako opozičné zombie, aby sa pokúsili zúčastniť posledných fáz delenia Slovenska. Je neskoro, majetkové znovuzrodenie z vôle vysokej vládnucej moci sa už plošne konať nebude.

Podmienky, ktoré umožnili vznik a pretrvávanie nedávnych pomerov, ale pominuli. Spoločnosť sa stabilizovala. Už nesníva sen o úspešnom privatizérovi s bielymi ponožkami a fialovým sakom. Nové témy sú naporúdzi. Ozvali sa ústami tých, ktorých si dravci nikdy veľmi nevšímali.

Koncom posledného volebného obdobia sa jednou z veľkých miestnych tém stal priestor pre aktivity mladých. Petičná akcia za vybudovanie skejtparku v centre mesta bola vyprovokovaná pokutovaním skejtistov na centrálnej pešej zóne mestskou políciou. Iniciovala ju matka pokutovaných chlapcov, pridali sa stovky mladých ľudí. Pokutovanie mladých si občania nemohli nespojiť s predajom najväčšieho mestského námestia. To si primátorova kamarila prisvojila cez mestské zastupiteľstvo za škandalóznych podmienok.

Inou témou bolo schválenie trasovania diaľnice cez mesto na estakáde. V záujme „urýchlenia výstavby“ po 8 rokov sporov so štátom poslanci povolili a vyhoveli Národnej diaľničnej spoločnosti. Variant, ktorý pretláčal bývalý primátor, v hodnotení vplyvov na životné prostredie obyvateľov mesta dopadol horšie, ako nulový variant, čiže mesto bez diaľnice. Zdanlivo nelogický postup si obyvatelia spájajú so špekulatívnymi nákupmi a predajmi pozemkov pod diaľnicu.

Občania, najviac ohrození vlastnými zastupiteľmi, sa spojili s miestnymi ochranármi z Klubu Strážov. Apatická opozícia nepodnikla žiadne kroky na pomoc občanom, a tak sa tí najagilnejší občania spolu s aktivistami stali prakticky jediným terčom v predvolebnej kampani vládnucej garnitúry. Otvorené zneužitie mestských peňazí na niekoľkomiliónovú mestskú „informačnú“ kampaň zameranú na obhajobu diaľnice cez mesto a očierňovanie aktivistov a dotknutých obyvateľov si v predvolebnom čase musel všimnúť aj eticky benevolentný volič HZDS. Nakoniec ale nekonfliktní a nekontroverzní miestni opoziční politici bezprácne zožali volebnú úrodu, ktorú prinieslo už neznesiteľné pôsobenie miestnej mečiarovskej mafie. Nemálo im poslúžila práve práca občianskych aktivistov a poškodených občanov.

Autor působí v nevládní organizaci Klub Strážov.