Poslední kniha letos v lednu zesnulého umělce a teoretika Stephena Wilsona Art + Science Now je snad až příliš srozumitelným a nekomplikovaným přehledem vztahu umění a vědeckého výzkumu.
Keď sledujeme súčasné prehliadky umenia nových médií, už sa nám zdajú prirodzené všetky tie robotické inštalácie, autonómne stroje reagujúce na rôzne externé podnety, ako je ľudský pohyb a hlas, teplota a vlhkosť vzduchu, alebo skulptúry citlivé napríklad na seizmický pohyb. Jadro vždy tvorí sofistikovaný softvér. Stále častejšie sa však uplatňujú umelecké projekty, ktoré aplikujú poznatky z molekulárnej biológie, génového inžinierstva či bunkových kultúr. A práve prehodnocovaniu vzťahu umenia a vedeckého výskumu sa venoval umelec a teoretik Stephen Wilson, pohybujúc sa vždy na sotva rozpoznateľnej hranici medzi umením, vedou a technológiou.
Experimentálne orgie
Stephen Wilson bol profesorom konceptuálneho umenia a informačných umení na San Francisco State University. Ako pomerne výrazný umelec sa presadil so svojimi interaktívnymi inštaláciami a performance na rôznych výstavách (napríklad SIGGRAPH, Ars Electronica, V2) a je autorom kníh: Using Computers to Create Art (Použitie počítačov pre tvorbu umenia, Prentice Hall 1986) a Information Arts: Intersections of Art, Science and Technology (Informačné umenie: preniky umenia, vedy a technológie, MIT Press/Leonardo Books, 2002). Jeho teoretické i umelecké aktivity poukazujú na silnú kolaboráciu a niekedy až neprehľadnosť jednotlivých oborov zainteresovaných vo vedecko-umeleckej praxi, ktoré často ústia až do experimentálnych orgií. Umelci využívajú nové materiály, nástroje a idei inšpirované svetom vedy a technológie, prezentujú a uplatňujú sa v neumeleckých kontextoch; v bielom plášti v laboratóriách, či v kravate na vedeckých konferenciách.
User friendly book
Wilsonov prístup k trojuholníkovej konvergencií (art + sci + tech) je silno entuziastický a nezaoberá sa do hĺbky jej možnými negatívami. Toto sa odrazilo aj v celkovej koncepcií publikácie s názvom Art+Science Now, ktorú napísal formou populárno-náučnou a ktorú môžeme chápať aj ako stráviteľnejší odvar toho najnutnejšieho z knihy Information Arts. Je tu rozpoznateľná snaha o spopularizovanie vzťahu umenia a vedecko-technologického výskumu. Tento dojem ešte podčiarkuje výrazný „popkultúrne“ pôsobiaci obal, viac ako 270 farebných ilustrácií a samotná hlavička vydavateľstva Thames & Hudson, ktorého publikačná činnosť smeruje k širokej laickej verejnosti. Obsah knihy je členený do ôsmich sekcií, ktoré predstavujú jednotlivé vedecké oblasti, pričom každej oblasti sa venuje zvlášť z pohľadu vedeckého i umeleckého. Nájdeme tu molekulárnu biológiu (Eduardo Kac, Natalie Jeremijenko), živé systémy (Ken Rinaldo, Gail Wight), ľudskú biológiu (Suzanne Ankero, Julia Reodica), fyzikálne vedy, kinetiku a robotiku (Artificiel Group), alternatívne rozhrania (F.A.B.R.I.CATORS), algoritmy (Driessens-Verstappen, Jeffrey Ventrella) a informáciu (Ken Goldberg, Ben Fry).
Salámová taktika
Wilsonova optimistická publikácia je veselá, farebná a konzumovateľná. Aj keď nevedomky, stala sa iba ďalším kúskom z uhryznutej salámy, ktorú nahlodávajú nadnárodné korporácie a veľmoci. Veď nie je tajomstvom, že väčšinu z kolaboratívnych platforiem financujú vlády alebo priemysel. Podľa Americkej akadémie vied (American Academy of Sciences) hrá umelecká kreativita kľúčovú úlohu v kultúre, ale aj ekonomickom rozvoji. To samozrejme nie je žiadna novina. Ale napokon umelci za vidinou sebarealizácie v kolaboratívnych projektoch podporovaných politickými a ekonomickými mocnosťami končia ako beta-testeri pre industriálny výskum.
Tento user friendly prístup knižky Art + Science Now silno nahráva do kariet budúcim bizardným projektom najmä v oblasti biológie, klonovania, syntetických ekosystémov a génového inžinierstva. Dnes sa nám ešte biologické experimenty zdajú absurdné, no postupne si zvykneme. Veď, človek si vždy zvykne…
Autorka je teoretička nových médií.
Stephen Wilson: Art + Science Now. Thames & Hudson, Londýn 2010, 208 stran.