Národné či mecenášske?

Súčasné literárne ceny

Autorka představuje středoevropské literární ceny a porovnává jejich status. Situace kolem letošní slovenské Anasoft litery ukazuje, že udělování cen může být nejen společenskou událostí, ale i příležitostí k debatě o podobě „národní“ literatury.

V 21. storočí má literatúra stále svojich mecenášov. Do popredia čitateľskej verejnosti sa dostávajú neštátne ceny sponzorované firmami. Ich dopad na knižný trh je merateľný počtom predaných výtlačkov, respektíve zaručeným zvýšením predaja kníh víťazných autorov a tiež ohlasom v médiách. Vo svetovom meradle sú takýmito cenami britská Man Booker Prize alebo Orange Prize for Fiction. V našom bližšom okolí sú to Magnesia Litera v Česku, Anasoft litera na Slovensku, cena Nike v Poľsku a Aegon v Maďarsku. V krátkom prehľade týchto cien sa ukazujú ich spoločné črty aj špecifiká.

 

Mená, kategórie, odmeny

Česká Magnesia Litera je udeľovaná od roku 2002 v deviatich kategóriách: nakladateľský počin, prekladová kniha, populárne náučná literatúra, objav roka, poézia, próza, detská kniha, prínos českej literatúre a kniha roka. Cenu vyhlasuje občianske združenie Litera, knihy sú do súťaže prihlasované fyzickými i právnickými osobami formulárom na to určeným. O víťazoch v jednotlivých kategóriách rozhodujú odborné poroty s výnimkou hlavnej ceny, o ktorej sa rozhoduje v hlasovaní širokého okruhu odborníkov. Cenou je soška Litera, za hlavnú cenu kniha roka sa získava aj finančná prémia 200 tisíc korún. Sponzorom ceny je minerálna voda Magnesia.

Slovenská Anasoft litera sa začala udeľovať v roku 2006 za slovenskú prózu, pričom sa vyberalo spomedzi všetkých kníh publikovaných v danom roku na Slovensku v slovenčine. Tento rok sa zmenil štatút a do výberu boli zahrnuté aj knihy publikované v inom jazyku, ak sú ich autormi občania Slovenskej republiky, alebo boli publikované slovenskými autormi v inej krajine. Zmena štatútu sa odrazila vo finálovej desiatke hneď v tomto roku. Objavili sa tu dva romány, ktoré by ešte minulý rok nesplnili súťažné podmienky. Román Határeset (Hraničný prípad) napísal slovenský Maďar Péter Hunčík (obe jazykové mutácie vydalo vydavateľstvo Kalligram) a autorkou knihy 27 Elikuolema tekee taiteilijan (27 čiže smrť robí umelca) je Alexandra Salmela, pôvodom zo Slovenska, dlhodobo žijúca vo Fínsku (po slovensky vyšla v nakladateľstve Q111 a byla vydaná aj v češtine pod názvom 27 aneb Smrt vás proslaví vo vydavateľstve Argo). Organizátorom ceny je občianske združenie Ars_litera, o cenách rozhoduje päťčlenná porota pozostávajúca z literárnych vedcov a publicistov, prípadne autorov, a každý rok sa mení. Na jar sa vyhlasuje desať nominácií a na jeseň pri slávnostnom ceremoniáli víťaz, ktorý získava finančnú prémiu 10 tisíc eur. Generálnym partnerom a sponzorom ceny je slovenská softvérová firma Anasoft.

Poľská neštátna literárna cena Nike sa udeľuje od roku 1997 pôvodnej poľskej tvorbe a jej zakladateľmi boli Gazeta Wyborcza a Nadácia Agory. Organizátorom je Nadácia literárnej ceny Nike (Fundacja Nagrody Literackiej Nike). Porota, pozostávajúca z deviatich členov volených zhromaždením zakladateľov nadácie na tri roky, vyberá najskôr dvadsať nominácií a z nich sedem finalistov. Víťaz získava 100 tisíc zlotých, cena nemá oficiálneho sponzora ani generálneho partnera.

Maďarská cena Aegon (Aegon művészeti díj és társdíj) je udeľovaná od roku 2006, keď ju založila pobočka poisťovne Aegon v Maďarsku. Získať ju môže žijúci maďarský autor krásnej literatúry za knihu publikovanú v predchádzajúcom roku. Návrhy na nominantov predkladajú redakcie literárnych a kultúrnych časopisov a o víťazovi následne rozhoduje päťčlenná nezávislá odborná porota. Laureát, ktorý získa na jar literárnu cenu Aegon, musí sám do pol roka určiť ďalšieho spoluoceneného z iného umeleckého odvetvia – tomu sa udelí cena na jeseň. Víťaz ceny získava odmenu tri milió­ny forintov. Sponzorom je zakladajúca spoločnosť Aegon Maďarsko.

 

Rôzne aspekty

Všetky štyri ocenenia sa vo svojich krajinách stali integrálnou súčasťou literárneho sveta. Okrem dosiahnutia obligátnych označení na nových vydaniach kníh ocenených autorov a zvýšenia ich predaja sa im darí aj iniciovať verejnú diskusiu o súčasnej literatúre. V tomto každá zo spomínaných cien kladie dôraz na iný aspekt. Magnesia Litera svojimi deviatimi kategóriami zdôrazňuje rozmanitosť domácej knižnej produkcie a žánrovú pestrosť súčasnej českej literatúry. Nike bola už niekoľkokrát udelená mladým autorom, čím im umožnila venovať sa písaniu na plný úväzok (napríklad Dorota Masłowska alebo Wojciech Kuczok). Cena Aegon tým, že víťaz musí označiť spolulaureáta z inej umeleckej oblasti, poukazuje na to, že dnešná literatúra je neoddeliteľnou súčasťou širšieho kultúrneho kontextu (v posledných rokoch Péter Esterházy ocenil cimbalistu Miklósa Lukácsa a Vilmos Csáplár filmového režiséra Györgya Pálfiho). Súčasťou každoročného procesu oceňovania Anasoft litera medzi vyhlásením finálovej desiatky a oznámením víťaza býva jarný Anasoft litera fest, ktorý ponúka nielen autorské čítania, ale aj rôzne diskusie, premietania filmov a koncerty.

 

Tohtoročná Anasoft litera

Tento rok na Anasoft litera feste dominovala téma súvisiaca so zmenou štatútu ceny. Verejne sa diskutovalo o tom, čo všetko ešte možno považovať za slovenskú prózu a kde sú jej hranice vo svete, ktorý aspoň geograficky má hraníc čoraz menej. Diskusie nazvanej „Menšinová, alebo naša?“ sa zúčastnil aj finalista Péter Hunčík a veľmi silným momentom bolo, keď sám povedal, že sa cíti byť viac kontextovo spätý s maďarskou literatúrou, a preto ho prekvapila nominácia na slovenskú literárnu cenu. Zároveň však dodal, že čo sa týka predaja jeho knihy distribuovanej na Slovensku po slovensky aj maďarsky, a zároveň aj paralelne po maďarsky v Maďarsku, najviac výtlačkov sa predalo na Slovensku po maďarsky. Predaj jeho knihy odráža situáciu slovenskej a zároveň maďarskej identity. Zásadnou otázkou zostáva, aký text to vlastne porota v Hunčíkovom prípade hodnotila. Pretože nie všetci členovia poroty si ju môžu prečítať v origináli, a teda sa hodnotí preklad, ktorý zas súťaží v rovnakej disciplíne s pôvodnými dielami v slovenskom jazyku. Táto námietka sa objavila aj v diskusii. Možno by v tomto mohla ísť Anasoft litera po stopách Magnesie Litery a zaviesť nové súťažné kategórie.

Ďalšia zaujímavá diskusia v rámci Anasoft litera festu bola na tému „Novodobý exil mladej generácie“. Reagovala na fakt, že vo finálovej desiatke sa stretli štyri autorky dlhodobo žijúce v zahraničí, pretavujúce svoje skúsenosti s takýmto životným štýlom aj do svojej tvorby. Hosťkou diskusie bola aj Svetlana Žuchová, ktorá študovala vo Viedni, kde sa odohráva aj časť jej próz vrátane tohtoročného finálového románu Zlodeji a svedkovia, a momentálne žije v Prahe, kde pracuje ako psychiatrička. Neodišla teda ďaleko, ale býva konfrontovaná s tým, že je cudzia. Michaela Rosová znovuobjavila postavu dandyho a umiestnila ho tentokrát do Berlína. Zuska Kepplová sa svojím textom Buchty švabachom zase stala akousi kronikárkou generácie, ktorá musela odísť do cudziny, aby pochopila, že život sa žije rovnako ťažko kdekoľvek. Písať po slovensky prestala už spomínaná Alexandra Salmela.

Literárne ceny udeľované textom v nejakom jazyku už dávno nemajú národný charakter, podobne ako ich sponzori – mecenášske firmy. Celkom pregnantne to vystihuje aj rozprávač víťazného textu tohtoročnej Anasoft litery, románu V mene otca od Vladimíra Ballu: „Národy sa rozpustili v cezhraničných kopuláciách a hranice sa rozpúšťali vo vojnách i po vojnách, prekresľovali ich stále noví vagabundi, ktorí svoje čiary ťahali zlomyseľne alebo naslepo, mávali zástavami a vybľakovali vlastenecké piesne. Robili to presne ako ich predkovia a predkovia ich predkov: zo zvyku.“

My sme si už zvykli na kolobeh literárnych ocenení podporovaných súkromnými firmami, ktoré, ak nič iné, každoročne umožňujú zopár autorom písať bez existenčného tlaku a v neposlednom rade prinášajú literárnej verejnosti aj trochu napätia.

Autorka je slovakistka a komparatistka.