Na začiatku akýchkoľvek pokusov o zmysluplné úvahy vo vzťahu východ – západ v dnešnej európskej hudbe stojí okrem istých výhrad k pretrvávajúcej kultúrnej jednosmerke (hádajte ktorým smerom) aj otázka: existuje niečo ako východoeurópska experimentálna scéna? Ak sa trochu „započúvame“ do diania v tejto časti kontinentu, zistíme, že sa toho hýbe celkom dosť. Aktívne sú početné nezávislé labely aj festivaly – maďarský Ultrahang, ukrajinský Kvitnu Fest, poľský Audio Art, v Prahe Stimul, Babel alebo náš bratislavský Next. Aj vzrušujúcej hudby sa nájde celá kopa, hoci len máloktoré z improvizovaných, elektroakustických či multimediálnych a iných, hranice posúvajúcich projektov figurujú aj inde než len na lokálnych pódiách. No k existencii vedomia prepojenej scény ešte čosi chýba. Vieme toho dosť o maďarskej, poľskej alebo – koniec koncov – aj našej vlastnej histórii inovatívnej tvorby a jej súčasných aktéroch? Existuje kontinuita so staršími avantgardami či spoločný menovateľ pre živé hudobné dianie v rôznych krajinách? V štýlovej rovine nájdeme určite viac neuvedomelých podobností medzi dnešnými projektami ako úspechov pri pátraní po nejakej súnáležitosti.
Keď si zadáte do vyhľadávača „experimental music“ a „Eastern Europe“, na prvých miestach zasvietia dve iniciatívy, ktoré sa s viac než desaťročným odstupom snažili tieto možno nie až také zreteľné hudobné scény zmapovať. Prelomom bola CD kompilácia From Gdansk Till Dawn, ktorá vznikla ako výsledok výskumných ciest rakúskych rozhlasových redaktorov a kurátorov Susanny Niedermayr a Christiana Scheiba po strednej a východnej Európe a dotiahla to až na prílohu časopisu Leonardo Music Journal. Najzaujímavejší hudobníci sa vtedy vďaka Rakúšanom objavili nielen vo vysielaní ORF, ale aj vo viedenských kluboch a vtedajšie projekty sú zachytené aj v hudobno-cestopisnej knižke, ktorá zostala poučným čítaním nielen pre západné zahraničie. Sprievodný text k nahrávke z roku 2002 otvára výstižný postreh: „Východná Európa neexistuje. Na jej mieste nájdeme – zvonku ako aj zvnútra – zvláštne mnohovrstevnatý zhluk skúseností, názorov a predsudkov pochádzajúcich z rôznych historických období a stále sa formujúcich pohyblivých konštelácií pochopenia seba samého a svojich identít.“ Výraznejšiemu oceneniu našich tradícií hudobného experimentu kladie prekážky aj zažitá skúsenosť, že originálnejšie zvukové pokusy väčšinou vytesňoval na spoločenský okraj najprv komunizmus a potom „konzumizmus“. Či už bolo dôvodom pomyselné nebezpečenstvo slobodnej tvorby pre režim, alebo nezaujímavosť pre biznis, výsledky sú podobné.
Druhý z medzinárodných projektov, ktoré sa zoširoka venujú tradíciam a súčasnosti experimentálnych scén strednej a východnej Európy, je celkom čerstvý a má názov Soundexchange. S podporou nemeckej Spolkovej kultúrnej nadácie vyvrcholil festivalom v Chemnitzi, kde okrem iného zazneli interpretácie grafických partitúr „slovenského Cagea“ Milana Adamčiaka (medzinárodný orchester Mi-65 vedený Danielom Matejom) a skladba brnenského umelca Mariana Pallu (česko-nemecký súbor pozostávajúci z členov MoEns Ensemble a ensemble 01). Je v niečom príznačné, že dvojročný cyklus koncertov, workshopov, putovnej výstavy, a dokonca aj obsiahlej knižnej antológie s textami o histórii experimentálnych tradícií v jednotlivých krajinách bývalého Ostbloku sa udial opäť z iniciatívy zvonku. S ideou výmen prišli totiž ľudia zo siete Goetheho inštitútov, ktorí sa popri šírení nemeckej kultúry rozhodli zacieliť energiu na prepájanie scén, ale aj zdôraznenie línie medzi minulosťou a súčasnosťou kreatívnej hudby, do veľkej miery vznikajúcej mimo oficiálnych kruhov. V čase, keď napríklad legendárne rozhlasové Experimentálne štúdio v Bratislave na rozdiel od viedenského Kunstradia prakticky prestalo existovať, je to dôležitý moment.
Ďalšou dobrou správou je, že tretí pokus o mapovanie inšpiratívnych stredovýchodných „hudieb“ sa zjavil priamo v ich centre. Blog aj edíciu nahrávok Easterndaze rozbehli v Prahe žijúci Slováci Lucia Udvardyová a Peter Gonda. Štýlové rozpätie nahrávok, ktoré na svojich objavných výletoch nazbierali, potvrdzuje prekvapivú životaschopnosť mladej hudobníckej generácie v okolitých krajinách: od ambientu cez psychedéliu až po radikálny noise.
Autor je hudebník, dramaturg a šéfredaktor časopisu ¾.