Poslanec dolnej komory parlamentu Marek Výborný z KDU-ČSL má zlých mediálnych poradcov alebo politiku ochrany manželstva robí jednoducho nanič. Toľko sa v Českej televízii a v iných médiách v polovici júna dušoval, že mu nejde o nič negatívne a prichádza s pozitívnym návrhom, až mu to nikto neverí. Návrh jeho a jeho ďalších tridsiatich šiestich kolegýň a kolegov na ústavnú ochranu manželstva pochopiteľne má byť tým stavidlom, ktoré v boji pár parlamentných klerikálov proti zvyšku sekulárneho Česka zabráni zrovnoprávneniu foriem partnerského a rodinného spolužitia hetero aj nehetero párov (áno, jeden poslanec svoj podpis chcel stiahnuť, lebo sa ocitol „v zlej spoločnosti“, a vôbec, išlo vraj o nedorozumenie, ale stiahnutie na jeho – neskorú – ľútosť nie je možné).
Z pozitívnosti niektorých ľudí sa druhí ľudia môžu aj zblázniť. Pozitívni ľudia nikomu nechcú zle (tobôž nie deťom), nikoho neobmedzujú. Pozerajú na nás, obyčajných obyvateľov Česka, zo svojej blahosklonnej výšky, a kam len oko dohliadne, šíria dobro. Keď povieme, že nechceme a že dobrá vari môžu byť rôzne, pomodlia sa za nás. Každý protiargument je dôvodom na zopakovanie dobrej zvesti o manželstve ako „hodnote“, ktorú snáď nikto nebude rozporovať. Každé teplé partnerstvo bude zase príležitosťou na zopakovanie toho, že manželstvo to nie je a nemôže byť, lebo… Prečo vôbec?
Nuž, podľa poslanca Výborného manželstvo nie je „nějaký socioekonomický konstrukt“, ako vyhlásil v televíznej diskusii, je to „hodnota“. Vzrušená reč stíchne, vravu vystrieda bázeň, reč je totiž o hodnotách – tak nejako by si to poslanec Výborný rád predstavoval. Vzhľadom na to, že mnohým ľuďom hodnoty nezjavuje katechizmus, neukotvuje ich kanonické právo a negarantuje ich (tuším, že v roku 1870 historicky „skonštruovaná“) neomylnosť pápeža, ale hodnoty sú pre nich stelesnené v sociálnom svete, ktorý sa mení, tak pri slove manželstvo skutočne nepokľaknú. Na to s ním majú príliš veľa bežných skúseností.
Výborného formulácie o socioekonomických či sociálnych konštruktoch šuštia papierom – a to nie hocijakým. Nemá za sebou čítanie Bergera a Luckmanna, povinné v sociálnovedných odboroch naprieč republikou, a asi sa neukázal ani na úvodoch do rodových štúdií. Feministickú literatúru mu už predžuli priatelia a priateľky zo zahraničia (za všetky vyberám Gabrielu Kuby a Máriu Raučinovú), ktorých žiarivý vzor – ústavné zakotvenie manželstva ako zväzku ženy a muža – by chcel nasledovať. O čom sa chce rozprávať, nie je nič menšie než ontológia – teda to, ako veci sú, akej povahy je bytie. Ak každá a každý žijeme v nejakej rodine, máme s ňou veľmi priamu a osobnú skúsenosť. Akoby nám potom mohli chcieť feministky a teplí nahovoriť, že rodina je „konštrukt“? Konštrukt či konštruovanie rovná sa vo Výborného ontológii vykonštruovanosti, výmyslu, ľubovôli – je to pojem zavádzaný nebezpečným neomarxizmom usadeným na univerzitách. Jedno z hlavných posolstiev Výborného má byť, že zástancovia rovnosti manželstva sa rozlúčili s realitou. Nateraz to však vyzerá tak, že s realitou sa rozlúčili Výborného „hodnoty“. Podpora zákonnej možnosti teplých párov uzatvárať manželstvá aj adoptovať deti v Česku totiž rastie.
Prečo teda všetok ten hurhaj okolo manželstva? Za cieľom ústavne zabrániť nehetero párom uzatvárať manželstvo nestojí žiadna medzinárodná ani vatikánska konšpirácia. Za iniciatívou však nepochybne je české klerikálno-konzervatívne hnutie, ktoré nachádza veľkú ideovú podporu v prepojených zahraničných hnutiach. V ostatných rokoch získavali na sile najmä v strednej a východnej Európe (ale aj v tej západnej – pozri demonštráciu La Manif Pour Tous v roku 2013 vo Francúzsku) iniciatívy, ktoré predstavujú klerikálno-konzervatívne názory cestami občianskej spoločnosti a priamej alebo aj parlamentnej demokracie. Ich výsledkom sú faktické ústavné zákazy gejských a lesbických manželstiev v Lotyšsku (2005), Maďarsku (2011), Chorvátsku (2013), na Slovensku (2014) a v Litve (2016), na ktoré sa poslanec Výborný v dôvodovej správe k návrhu zákona s obdivom odvoláva.
Vďaka vynikajúcej organizačnej platforme, ktorú predstavujú národné cirkvi, organizujú tieto hnutia desaťtisícové pochody (pochodu „za život“ v roku 2013 v slovenských Košiciach sa zúčastnilo 70-tisíc ľudí) a referendá (pozri môj text v A2 č. 2/2015). Vďaka spriateleným poslancom v kresťanskodemokratických, ľudových a fašistických stranách podávajú návrhy zákonov. Tieto iniciatívy a kampane pôsobiace v jednotlivých štátoch spolupracujú na medzinárodnej úrovni a učia sa od seba navzájom – podobajú sa ich logá aj argumentácia. Jedným z výsledkov týchto kolaborácií je okrem aktuálneho boja proti Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ide o „zlo z Istanbulu“) aj tu diskutovaný poslanecký návrh.
Pozitívnosť-nepozitívnosť, Výborného návrh zákona je proti rovnosti hetero a nehetero partnerstiev. A návrh zákona Radky Maxovej a ďalších štyridsiatich piatich poslankýň a poslancov za manželstvá pre lesby a gejov paradoxne bojuje za to, čo by si rád výlučne nárokoval Výborný – teda za manželstvo ako hodnotu, prístup ku ktorej je však v súčasnosti nerovný. Úprimne, verím, že sa v nasledujúcich mesiacoch dočkáme prijatia Maxovej návrhu a v našich životoch hádam ešte zažijeme bohaté diskusie o zbytočnosti manželstva a potrebe nahradiť ho inými formami spolužitia. Lebo čo je manželstvo? Obstojí v teste Alexandry Kollontaj, ktorá si priala, aby bolo slobodným a poctivým zväzkom ľudí, ktorí sú milencami a kamarátmi?
Autorka je filosofka a feministka.