Zmena, človek, ulica, život

Je pre ženu vhodné sedieť jedine s vystretou chrbticou a spojenými kolenami? Je možné niektorú zo životných zmien označiť za najzlomovejšiu? A je vôbec stále nevyhnutné vnímať človeka na základe zaužívaných vzorcov, ak práve vybočením z nich konečne nájde vlastnú podstatu bytia a úspešnú podobu dovtedy nenaplneného života? Dnes stále aktuálnejším témam queer komunít, otázkam spojeným s neheterosexualitou, vyrovnávaním sa s témou transgendera, ženskými a mužskými prístupmi k životu, ale i mnohým ďalším sa vo svojej širokej tvorbe venuje umelkyňa, oceňovaná fotografka a kurátorka Michelle Adlerová.

Vizuálne skúmanie tela

Pred niekoľkými rokmi sa táto teraz už uznávaná členka českého i zahraničného umeleckého sveta rozhodla skončiť s prácou na popredných pozíciách reklamných agentúr a začať sa plne venovať umeniu. Napriek pracovným úspechom zvíťazila túžba po zmene, potreba počúvať hlasy vnútra, hlasy, ktoré človeka nútia často prehodnotiť svoj život, doslova a dopo­drobna. Od útleho veku sa zaujímala o fotografiu a tomuto médiu ostala prevažne verná aj vo svojej súčasnej tvorbe. Keďže si okrem iných životných zmien sama prešla aj jednou z najzložitejších, zmenou pohlavia, zároveň sa aktívne zaoberá spoločnosťou a jej problémami často spojenými s fenoménom inakosti či vnímaním vlastnej telesnosti. Ako členka krajne kontroverznej umeleckej skupiny Pode Bal sa stala súčasťou mnohých performancií a výstav či zásahov do verejného priestoru v prepojení s umeleckým aktivizmom. Skupina najviac činná v období do roku 2011 sa často zaoberala kritikou mocností, komercie, politického extrémizmu, no zároveň otvárala témy intimity, problémov sexuality a gendera.

Svoje umelecké a zároveň vnútorné cítenie tu Michelle prezentovala napríklad vo fotografických cykloch Grande Toilette (2009–2011) či Store Windows (2011). Už tu badať jej citlivý až úzkostný, no zároveň priamy prístup k pre mnohých chúlostivým témam. Jej fotografické príspevky Untouched (2011), Adam and Eve (2009–2011) či práve Grande Toi­lette otvárajú jemne, no až prekvapivo otvorene otázku ľudského bytia, tela a pohlavia. Pohľad na fotografie ich samej autorky, v kontexte evidentného prežívania boja s prijatím novosti vlastného, no aj tak najväčšou zmenou pretvoreného tela. Obraz dvoch osôb, dvoch pohlaví, ich identita skrytá pod ochrannou anonymitou helmy, no napriek tomu svojou nahotou hovoriacich za všetko. Boli, sú a budú jeden človek, jedna osoba, napriek pochybnostiam silnejšia. Autorka takto prezentovala zviditeľnením vlastnej nahoty a tela realitu zmeny, ktorou pretvorila svoj život a celý svet. Telesnosť v spojení s intimitou a strhávaním akýchsi bariér v obraznej komunikácii s verejnosťou tak v jej viacerých dielach dokladajú často ťažko uchopiteľné témy rodu, pohlavia či orientácie. Badať v nich silu osobnosti a odhodlanie nezatvárať oči pred svetom, prinášať a umelecky spracovávať realitu bytia bez zábran a predsudkov. Otvorene tak vyzýva k vytvoreniu si vlastného postoja, názoru, zároveň však v niektorých prípadoch možno podpornej myšlienky, ktorá dlho neprichádzala.

Aktivizmus v umení

Po odchode zo skupiny sa autorka začala na­­plno venovať fotografovaniu, čoho úspech potvrdzujú niekoľké prestížne ocenenia a medzinárodné uznanie. Taktiež bola v rokoch 2011 až 2013 spolu s Lukášom Houdkom kurátorkou výstavy Transgender Me, ktorá sa ako súčasť Prague Pride stala miestom prezentácie tvorby viac ako dvadsiatky umelcov z viacerých krajín, pracujúcich s témami transgender identity, ale aj inej sexuality. Stala sa tak dôležitou súčasťou tímu prezentujúceho queer umelcov a zároveň prispievajúceho do aktivizmu tejto umeleckej sféry.

Vo svojej voľnej tvorbe sa fotografka okrem spomínaných tém vo veľkej miere zaoberá ľudskou telesnosťou a jej ponímaním transformovaným na rozdiely svetov opačných pohlaví, často aj heterosexuálnych, náhodne vybraných ľudí. V spolupráci s Michaelou Škvrňákovou tak vznikla v roku 2017 výstava Výchova k přirozenosti, kde boli pražskou Artwall gallery vystavené fotografie zachytávajúce rôzne prirodzené a nijakým spôsobom neupravované posedy mužov a žien. Na prvý pohľad obyčajné fotografie anonymných ľudí, zozbierané a odpozorované autorkou počas každodenného života v uliciach mesta, predovšetkým v mestskej doprave, tak vo verejnom priestore viditeľne otvárali otázky rodových rolí či akýchsi genderových vzorcov, pútajúcich našu veľakrát stále konzervatívnu spoločnosť. Koncept výstavy sa vtedy stal pokračovaním fotografického cyklu Tajemství veřejné řeči těla, ktorý bol ešte v roku 2012 použitý na reklamných plochách pražského metra. Verejnosť sa tak vďaka projektu dostala v každodenných situáciách do konfrontácie s umením, nenápadným, ale o to odkazovo zásadnejším. Už vtedy sa umelkyňa prostredníctvom média fotografie nechala upútať vplyvom údajne vrodených, no zároveň všeobecne platných, často len naučených postojov a pohľadov na vnímanie fenoménov pohlaví.

Aj tieto umelecké prístupy dokladajú Adlerovej záujem a nespochybniteľný význam na poli umeleckého aktivizmu – autorka má stále snahu priblížiť prostredie queer komunity aj širokej verejnosti. Zároveň sa tu nedá uvažovať len o nejakých slepých narážkach či poburujúcich gestách. Adlerová dokazuje svoje intenzívne, no zároveň jemné vnímanie a chápanie mnohých stránok odlišností svetov v práve takýchto výrazných, no pritom vľúdnych dielach, nútiacich zastať a zamyslieť sa aj inú ako čisto odborne zameranú verejnosť.

Bezhraničná fotografia

Okrem umeleckého fotografického prejavu sa umelkyňa zapája aj do mnohých prednáškových či besedných cyklov, kde je práve ďalší priestor pre otvorený kontakt s verejnosťou a zároveň možnosť priameho sprostredkovania myšlienok a často kontroverzných tém odlišností ľudí komunít. Zároveň však ani zďaleka neostáva len pri otázkach výhradne queer prostredia. Fenomén fotografie, ktorej obdiv a všeobecná vášeň v procese tvorby dostali Michelle Adlerovú až k podstate toho, čo chcela vo svojom živote už odmalička robiť a tvoriť, je sférou jej otvorenej tvorby, odhliadnuc od akýchkoľvek pracovných, spoločenských či životných zvratov. Veď kam by sa inak mala chodiť hľadať a nachádzať útecha ducha, túžba vyjadriť sa, priestor pre lietajúcu spletitosť myšlienok spolu s vypúšťaním všetkých, aj tých najtemnejších pocitov ako v bezhraničnosti umenia?

V bohatej fotografickej práci autorky sa len sťažka hľadajú konkrétnejšie vymedzujúce hranice, no napriek tomu by sa vo veľkej miere dali pri ich obraznej charakteristike po­­užiť pojmy ako človek, ulica a život, spájajúce sa so stálou prímesou určitej krajne melancholicky ladenej poetickosti. Práve po vystúpení zo skupiny Pode Bal sa Adlerová naplno pustila do tvorby fotografií, čo zároveň znamenalo ďalší profesionálny, no iste aj ideový posun. Autorkine fotografie momentálne prístupné i na jej sociálnych sieťach spájajú jemnosť a intenzitu vnímania, hru svetla a tieňa okorenenú expresívnosťou prirodzeného pohybu. Veľa snímok využívajúcich médium čiernobielej fotografie vzniká priamo na ulici, zachytáva bežný život, každodennú realitu všetkých, bez rozdielov. Ľudské bytosti sa v nich stávajú súčasťou umenia, procesu, kde sa strácajú hranice gendera, sociálneho statusu či morálneho postoja. Časté zachytávanie okamihov zo života pre mnohých ináč nezaujímavých či poburujúcich ľudí sa tu spája s okázalo jedinečným prostredím mestského urbanizmu.

Z posledných fotografických prác tu možno nájsť aj cyklus Aesthetics of the Epidemic, reagujúci na problém koronakrízy a karantény. Séria sa každý deň rozrastala o zdieľanú fotografiu zachycujúcu prežívanie organizmu, bežných ľudí v časoch nutnosti obmedzenia svojich najbežnejších a najzaužívanejších potrieb. Často len to vnútorné prežívanie skutočnosti pod nasadeným rúškom v preriedených uliciach Prahy tu autorka zachytávala spolu s až fascinujúcou hrou svetla mestských obchodných výkladov, prítomnosťou náhodných stretov zvierat či ne­­opakovateľnosťou okamihu možného len v momente prítomnosti danej chvíle vo verejnom priestore ulice. Je však možné dokonca i v dnešnej, vo veľa smeroch už otvorenej a pokročilej dobe zodpovedanie otázok týkajúcich sa vnímania ľudskej existencie, postoja k zaužívaným vzorcom chápania orientácie či mnohých, stále aktuálnych problémov queer prostredia?

Ako mnohí iní sa aj Michelle Adlerová snaží vo veľa prípadoch o akúsi transformáciu myšlienok, prínos pre ďalších, spolu s pochopením vlastnej jedinečnosti. Jej tvorba má už teraz veľký význam vo sfére fotografie, ako aj v ostatnom umeleckom svete. Je úspešným príkladom človeka, ktorého práve zásadné životné zmeny priviedli na cestu tvorby a náplne svojho bytia, ktorým môže posúvať hranice stále ďalej, a zároveň tak i nepriamo ovplyvňovať životy mnohých ďalších.

Autorka studuje teorii umění.