Novodobí proroci kapitalizmu

Nad novou knihou Nicole Aschoff

Ekonomickou krizi mnozí vykládají jako nutnou zastávku před příchodem nového, ale také odpovědnějšího kapitalismu. Asi nepřekvapí, že tito věštci patří mezi nejbohatší ve společnosti. Právě jejich názory přibližuje a podrobuje analýze čerstvá kniha socioložky Nicole Aschoff.

V útlej knihe Nicole Aschoff The New Prophets of Capital (Noví proroci kapitálu, 2015) sa stretávajú tri prorokyne a dvaja proroci kapitálu. Ako možno tušiť z názvu, nejde o kňazov, ktorí by vyučovali existujúcu náboženskú doktrínu. Dnes, domnievajú sa v knihe analyzovaní autori, potrebujeme nové vízie budúcnosti. V tomto zámere by sa neodlišovali od mnohých ďalších vizionárov, ktorí volajú po radikálnom zlome voči existujúcemu spoločenskému poriadku. Na ľavici sa v ostatných rokoch pripomínala najmä „idea komunizmu“. To, čo spája Sheryl Sandberg, Oprah Winfrey, Johna Mackeya, Billa a Melindu Gatesovcov, je však viera v „silu kapitalizmu“, silu, ktorú treba len trochu postrčiť tým správnym smerom.

 

Urobiť zo seba šéfku

Na rozdiel od svojich náboženských ­vzorov novodobí proroci kapitalizmu nečarujú. Zá­­zračnou sa nám však môže zdať ich schopnosť akumulovať bohatstvo. Na rozdiel od úplatných kňazov si vraj za svoje služby ani nenechávajú zaplatiť – slovo šíria takmer zadarmo v knihách a elektronických médiách. Ich moc spočíva podľa Aschoff v schopnosti rozprávať príbehy. Príbehy krízy, precitnutia a úspechu, ktoré nás – ako video z konferencie TED – majú inšpirovať k zmene vo vlastnom živote a v uvedomení si toho, ako vlastnou zmenou možno prispieť k riešeniu štrukturálnych problémov.

Aschoff začína publikáciu rozborom v Spojených štátoch intenzívne diskutovanej knihy Opřete se do toho (Lean In, 2013) od prevádzkovej riaditeľky Facebooku Sheryl Sandberg, ktorá sa slovami jednej z ikon druhej vlny ženského hnutia v USA, Glorie Steinem, stala „novou šéfkou feminizmu“. A to je aj hra, ktorá hrá Sandberg – ako zo žien spraviť šéfky, ako ich dostať vyššie a to čo najrýchlejšie. Podobne ako mnohé ďalšie kritičky (bell hooks alebo Catherine Rottenberg) si Aschoff všíma Sandbergovej pomerne elitné zameranie na ženy, ktoré chcú spraviť korporátne kariéry a v práci pre firmy obdobné tej, v akej pracuje Sandberg, nevidia žiadny problém. Dilemu, či najskôr odstraňovať vonkajšie prekážky zabraňujúce ženám v lepšom živote alebo či skôr napochodovať do vedúcich funkcií vo firmách a zlepšovať životy žien zvnútra, rieši Sandberg jednoznačne v prospech druhej možnosti. Rovnako jednoznačne Aschoff tento postup kritizuje: „Ženy, ktoré dávajú energiu do toho, aby dosiahli vrchol korporátnej Ameriky, podkopávajú boj žien, ktoré sa o inštitucionálnu zmenu snažia prostredníctvom zakladania a vedenia odborov a zasadzovania sa za zákony, ktoré chránia ženy (a mužov) na pracovisku.“

Druhým vizionárskym kapitalistom je zakladateľ siete obchodov s biopotravinami ­Whole Foods John Mackay. Podľa Mackaya a jeho modelu „uvedomelého kapitalizmu“ (conscious capitalism) kapitalizmus nie je hrou s nulovým súčtom, ale hrou, v ktorej môžu víťaziť všetci. Podmienkou preň je minimalizácia roly štátu a súbežné oslobodenie trhov a ľudí. Mackay tak čiastočne ťaží z populárneho spotrebiteľského aktivizmu, vďaka ktorému za sociálnu spravodlivosť majú bojovať spotrebiteľky a spotrebitelia dômyselným nakupovaním. Mackay však váhu presúva na postavu podnikateľa, ktorý má ísť vzorom a podnikať sociálne zodpovedne, ekologicky, trvalo udržateľne. Práve tento presun aktérstva na firmy a vynechanie štátu z politickej diskusie podľa Nicole Aschoff spája Mackaya a jeho Whole Foods aj s mnohými environmentálnymi organizáciami. Aj toto chápanie pravdepodobne stálo za tým, že majiteľ Whole Foods nebol ochotný pristúpiť na existenciu odborov vo svojich prevádzkach a za dostačujúcu považoval ponuku benefitov, ktorú dal pracujúcim on. Jeho úsilie o horizontalizáciu riadenia má limity dané pochopením vlastnej prorockej roly ako „uvedomelého kapitalistu“. Ten však zabúda na druhú stranu konfliktu, ktorého je stranou – na pracujúcich – a nutnosť jeho vyjednávania. Za najväčší problém Mackayovej ­koncepcie autorka považuje to, že aj tie cnostnejšie zamýšľané princípy Mackayovho obchodovania a riadenia v kapitalistickom systéme nemajú šancu pretrvať: „(…) imperatív zisku vyžaduje, aby kapitalizmus expandoval a rástol, a tak spotrebúval a ničil planétu. Trvalo udržateľná výroba a prax ekologického podnikania túto maximu nijako nespochybnia. [Tento model tiež požaduje,] aby boli všetci zúčastnení ohodnotení rovnako. Toto však jednoducho v kapitalizme nie je možné. Prednosť pred životným prostredím a pracujúcimi majú vždy spotrebitelia a investori.“

 

Filantrokapitalizmus

Pre fenomén Oprah Winfrey by sme ťažko hľadali porovnanie v našich končinách. „Oprah“ je synonymom pre spoveď a konverziu, pre psychologizovanie a moralizovanie akéhokoľvek problému. Podľa Aschoff sa podoba talkšou Oprah Winfrey, ktorá sa prestala vysielať v roku 2011 po tridsiatich rokoch, dá rozdeliť do dvoch období. Kým v tom prvom sa outovali obete rôznych príkorí a prostredníctvom rozprávania svojich príbehov nastupovali na proces uzdravovania sa, druhé obdobie možno označiť za viac proaktívne, motivačné – chce diváčky a divákov televíznej šou povzbudiť v nasledovaní vlastného šťastia. Podľa Oprah Winfrey sa aj strata životne dôležitého zamestnania dá pochopiť ako niečo, „čo sa malo stať“ a čo sa môže premeniť na príležitosť. Aschoff pripomína, že čaro Oprah Winfrey spočíva v tom, že „jej príbehy zneviditeľňujú úlohu politických, ekonomických a sociálnych štruktúr“. Všetko, na čom záleží, je kultúrny (vzdelanie) a sociálny kapitál indivídua (sieťovanie), ktoré sú schopné premeniť sa na ekonomický kapitál (peniaze) a pocit šťastia.

Bill a Melinda Gatesovci a ich nadácia sú podľa autorky hlavnými reprezentantmi nového trendu vo filantropii – filantrokapitalizmu. „Filantrokapitalisti si myslia, že ziskové riešenie sociálnych problémov je lepšie než neziskové, lebo podporuje súkromný kapitál v tom, aby sa o tieto problémy zaujímal.“ Problémom riešení navrhovaných Gatesovcami je ich viera v to, že dočasným subvencovaním napríklad vakcín proti malárii vytvoria v týchto oblastiach trh. Z pohľadu Čecha či Slovenky kontroverzne vyznievajú snahy o reformu základného vzdelávania. Za vzdelávací úspech sa považuje zvýšenie skóre v testovaní žiakov, o ktoré – myslia si Gatesovci – je potreba usilovať sa viac než o znižovanie chudoby v konkrétnych štvrtiach. Ak skóre v školách Gatesovcov nerastie, vyhadzujú sa učiteľky a učitelia. Najväčšou prekážkou mobility detí a mladých ľudí z chudobných štvrtí sa tak v tejto interpretácii stáva učiteľský zbor, ktorý treba kontrolovať a zefektívňovať. Záber Nadácie Billa a Melindy Gatesových je veľký, programy nadácie siahajú od zdravotnej starostlivosti v USA po reformu poľnohospodárstva v Ghane. Ich spoločným menovateľom sú však komodifikácia a oslabovanie demokratických procesov v uvedených oblastiach.

Podľa Aschoff riešenia navrhované novými prorokmi kapitálu diskvalifikuje práve viera v obrodu a využitie sily kapitalizmu. Autorka namiesto toho kladie tri základné princípy radikálneho antikapitalistického poriadku: demokraciu uplatňovanú vo všetkých sférach života, dekomodifikáciu čo najširšieho množstva statkov a napokon redistribúciu všade tam, kde dnes vládne meritokracia.

 

Vysmiati revolucionári

Nespornou kvalitou knihy je jej jasný jazyk. Jednotlivé kapitoly hovoria krátke ucelené príbehy, v niečom pravdepodobne i zjednodušené. Autorka sa kritizovaným koncep­ciám nevysmieva, neironizuje, ani nie je cynická. Berie ich tak, ako sú brané ich zástancami a zástankyňami – vážne, ako isté predstavy o budúcnosti tohto sveta. Rovnako vážne vie nastoliť aj vlastnú víziu o rovnosti a slobode pre všetkých ľudí a z tohto hľadiska predložené koncepcie dokáže vecne kritizovať.

Pôsobnosť knihy The New Prophets of Capital je do istej miery obmedzená. Hoci sú diela hore uvedených autoriek a autorov v anglicky hovoriacom globalizovanom svete populárne, v Česku ani na Slovensku nie sú súčasťou mediálnej každodennosti, ich autori nie sú obľúbencami názorových rubrík miestnych novín. No predsa len niečo hovoria o existujúcom úsilí jednotlivcov „za vodou“ okrem zisku ešte aj zmeniť svet. „Sociálnych inovátorov“ a motivačných spíkrov má aj Česká republika: Ondřej Šteffl vie, ako napraviť školstvo, Karel Janeček zasahuje vo všetkom od vedy až po korupciu, Pavel Vosoba nás chce vyhecovať do nadpriemerných výkonov. Nenapíše niekto knihu o nových českých prorokoch kapitálu?

Autorka je filosofka a feministka.

Nicole Aschoff: The New Prophets of Capital. Verso (Jacobin Series), New York, Londýn 2015, 153 stran.